Rukami drvím náš spoločný chrám,
zatínam prsty do dlaní,
ako otlačené znaky polmesiaca,
krv sa mi valí do tvári.
Ďalšia noc, už nepríde,
slzy nebudú,
hmla zahalí náš zrak,
čo padol na seba.
Už to vedia , len tajomné
nad nami nebesá.
Darmo tápať a hľadať,
čo už odišlo.
Je to za nami, čo sme
hľadali bolo,
už sa to viac nevráti.
Ďalšia noc, už nepríde,
slzy nebudú.
Možno ma nahradí druhá,
presne taká, akou si chcel ma mať.
Odovzdám ti kľúč,
ktorý už nikam nepatrí
a mohol byť vstupnou bránou
toho, čo sme chceli.
Vybral si si dokonalú,
ja neocitla som sa v tvojom cieli.
Ďalšia noc, už nepríde,
slzy nebudú.
Ostala som však stáť, aj keď
som chcela kričať,
nevzdám to sama so sebou.
Podcenil si v čom je moja sila.
Ďalšia noc, už nepríde,
slzy nebudú.
Prekliate hodiny úzkosti,
keď čas odbíjal jemný email
zo šálky našej horkosti.
Ruky Stvoriteľa si vezmú
Svoje dielo, čo nebolo
Určené na krátke chvíle roztopaše.
Ešte si to nepochopil, že
pravde a Svetu nerozkážeš?
Ďalšia noc, už nepríde,
slzy nebudú.
Naše mesiace zmazal Nový rok.
Je z teba silueta zabudnutia,
rozptýlený smog.
A tak odhadzujem ohorok,
ktorý ostal po štipľavej pachuti.
Salónny puch okolo teba
sa vznáša preč.
Konečne dýcham vzduch
voľne do pľúc, rezavý,
ako meč.
Ďalšia noc, už nepríde,
Slzy nebudú.
Vítam nový deň.