Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna zvedavá korytnačka. Zmyslela si, že prejde cez cestu. Bola zvedavá, čo je na druhej strane. Nikdy tam nebola. Musí tam byť úžasne! Čo všetko uvidí a zažije? Cesta je pre zvieratká nebezpečná, a preto musí byť veľmi opatrná.
Spravila prvý krôčik. Koho to tu vidí? Vidí svoju kamarátku dážďovku! Hneď ju začne prehovárať, aby sa k nej pridala. Spolu im bude veselšie. Dážďovka súhlasí. Zbalia si jedlo a vodu na svoju dlhú púť.
Idú veľmi pomaly. Sú unavené a slnko na nich neúprosne páli. Sú podráždené. Jedna druhej vyčítajú, že idú pomaly. Mali by zrýchliť. Takýmto tempom im to bude trvať niekoľko dní. Skoro sa kvôli tomu pohádajú. Čo im to len napadlo? Taký hlúpy nápad ísť cez cestu! Idú už skoro celý deň a prešli ani nie tretinu cesty. Potrebujú si oddýchnuť. Oddych však nemôže trvať dlho, lebo sa boja, že ich zrazí auto.
Pokračujú v ceste, až kým sa nezotmie. Nevidia ani na krok. Sú také unavené a vyčerpané, že zaspia priamo na ceste. Sníva sa im, že sú už na druhej strane cesty. Korytnačka sníva o záhrade plnej šalátu, púpavy a zeleniny. Dážďovka o šťavnatých listoch a výživnej pôde.
Tu ich zo sna však zobudí náraz. Čo sa to deje? Hneď sa prebudia. Vidia nad sebou obrovské nákladné auto. Vo svetle jeho reflektorov zistia, že sú účastníčkami dopravnej nehody. Dážďovka vyviazne bez ujmy na zdraví. Horšie je to s korytnačkou. Auto ju prevrátilo na pancier a sama sa nevie otočiť.
„Čo len bude robiť? Ako sa dostane z tejto šlamastiky? Bolo jej to treba?“ myslí si. Vtom začuje kroky. Kto sa to blíži, aby jej ublížil? Človek! Najnebezpečnejší tvor na svete!
Dážďovka sa stihne skryť za koleso auta. Šofér zbadá len korytnačku. Skloní sa k nej, aby zistil, či je v poriadku. Opatrne ju vezme a prenesie na druhú stranu cesty. Vráti sa k autu, keď vtom zbadá schovanú dážďovku. Prenesie aj ju.
Radujú sa, že im ten obor nič nespravil. Idú si ešte pospať a ráno si to tam chcú poriadne popozerať.
Keď otvoria oči… Je to nočná mora alebo skutočnosť? Všade okolo nich sú veľké betónové čudá. Ľudia to volajú sídlisko. Nie je tu skoro žiadna zeleň. Sú veľmi nešťastné. Nechcú tu zostať. Chcú sa vrátiť domov.
Zbadá ich dievčatko. Je prekvapené, že ich tu vidí: „Čo tu robíte? Vy sem nepatríte! Prenesiem vás späť na druhú stranu cesty,“ povie dievčatko.
A tak aj urobí.
Poďakujú sa dievčatku, ale ono im nerozumie. Čakajú na nich všetci ich kamaráti a vystroja im na privítanie veľkú oslavu. Korytnačka a dážďovka sa tešia, že sú konečne doma. Zistili, že všade dobre, ale doma predsa len najlepšie!