Veľké šetrenie
Vždy, keď od mamy pýtam peniaze, tak na mňa navrieska, že si mám našetriť sám. Ale ako môžem ja, piatak, šetriť? Po prvé, mám mizerné vreckové. Mizerných päť euro na mesiac nevystačí ani na lístok do kina. Po druhé, všetko, čo chytím do rúk pokašlem. Minule som sa snažil zarobiť nejaké eurá a umyť otcove auto. Netušil som, že sa to nesmie robiť, keď vonku mrzne. Vyumýval som ho dočista a rýchlo odišiel, lebo mi bola zima. Ráno ma zobudil krik. Oco nevedel otvoriť dvere na aute – zamrzli. meškal dve hodiny do práce. Nielen, že som nedostal nijaké peniaze, ešte som musel tri dni za trest umývať záchod.
Dnes som sa však rozhodol. Zarobím si peniaze na hernú konzolu. Mama mi nedá nič, zase si akurát vypočujem prednášku, ako hranie hier ničí mozog a vyvoláva závislosť. Vôbec to nie je pravda, hry už hrám dlho a ešte som v škole neprepadol. Skúsim otca. Musím si vymyslieť dobrý dôvod, prečo potrebujem peniaze. Šiel som za ním: „Oci, môžeš mi dať peniaze na desiatu? Tá od mamy mi nechutí, vôbec sa nedá jesť“ povedal som mu. Navrieskal na mňa, že deti v Somálsku nemajú čo jesť a ja jeho ťažko zarobené peniaze chcem vyhadzovať na jedlo z automatu. Musím teda vymyslieť niečo iné.
Spýtal som sa mamy, ako by som si mohol zarobiť a povedala mi, aby som spravil nejaké domáce práce navyše. Musíte vedieť, že vždy, keď mi rodičia dajú možnosť si niečo zarobiť, má to obyčajne nejaký háčik. Zaplatia mi za starostlivosť o mladšieho brata jedno euro na hodinu, ale predtým sa oňho musím starať dve hodiny zadarmo. Tri hodiny s mladším bratom??! To nedám. Ešte si môžem zarobiť umývaním záchodov. Tak som sa do toho pustil. Zobral som si handru a rukavice a išiel som na to. Samozrejme bol celý očúraný (mladší brat rád triafa dosku). Fuj, to je nechutné, myslel som si celý čas. Opatrne som chytil handru a snažil som sa nedotknúť rukou dosky. Lenže, asi som ju držal až príliš opatrne. Handra mi spadla do misy a bol som nahratý. Nechcel som sa jej dotknúť, pretože mladší brat po sebe ani nespláchol! Rozhodol som sa spláchnuť ju. Keď sa dokáže spláchnuť toaleťák, tak by sa mala spláchnuť aj tá handra. Ale moje očakávania sa nenaplnili. Upchal som záchod a dostal som domáce väzenie na dva týždne.
Rozhodol som sa, že sa radšej presuniem na susedov. Keďže vonku mrzlo, dal som sa na odhrabávanie snehu. Ako k prvému som išiel k susede, o ktorej som vedel, že je veľmi štedrá (vidno, že nemá deti). Zazvonil som jej a povedal som že jej za päť eur odhrabem sneh. Súhlasila. Začal som odhrabávať sneh. Zo začiatku mi to išlo celkom dobre, už som to skoro celé odhrabal keď začalo znova snežiť. Všetko znova zasnežilo. Povedal som jej, že ho odhrabem ešte raz, ale za ďalších päť eur. Vrieskala po mne, že mi nedá ani tých prvých, ak tá cesta nebude úplne čistá. Ešte stále veľmi snežilo, tak som sa rozhodol, že sa na to vykašlem. Mohol som si myslieť, že ma bude chcieť okradnúť hneď prvý človek, na ktorého narazím! Keď som prišiel domov, všimol som si, že máme v obývačke stromček. Spýtal som sa mami prečo je tu, a ona mi pripomenula že zajtra sú Vianoce. Úplne som na to zabudol! A zabudol som aj na to že som si mal vybrať darček. A teraz určite dostanem niečo nepoužiteľné. Naposledy keď som to nechal na nich, kúpili mi peračník. Ako tí moji rodičia vôbec myslia! Už som bol unavený, tak som išiel spať. Ráno som sa zobudil a išiel som dole. Môj mladší brat samozrejme dostal omnoho viac darčekov ako ja (je hrozne rozmaznaný) ja som dostal iba ponožky a svetre. Keď som sa už chcel ísť do izby prezliecť, mama ma zavolala že má pre mňa ešte jeden darček. Povedala, že si všimla ako veľmi som sa snažil zarobiť si, tak mi niečo ešte kúpila. Dala mi stredný balíček. Otvoril som ho a neuveril som vlastným očiam. Vnútri bola presne tá istá konzola na ktorú som si šetril! Takto dopadol môj príbeh šetrenia. Rozhodol som sa, že radšej si začnem šetriť až o také tri roky. Len pre istotu.