Osa, James a prekliata Jessie
Zobudil nás otravný bzukot. Jessie si prehodila deku cez hlavu a otočila sa chrbtom. Vyliezol som z matrace a ešte stále trochu opitý som sa rozhliadol po izbe.
„Vypni to James!“ ozvala sa spod deky.
Pokračoval som za zvukom do kuchyne. Sedel tam ten jej pupkatý a uslintaný spolubývajúci. V ruke mal diaľkové ovládanie.
„Také si už videl?“ opýtal sa ma. Stále som nevedel čo vydáva ten blbý zvuk.
„Nevidel a nevidím.“
Z chladničky som vytiahol mlieko a vycucol pol litra.
„V Československu to veru nenájdeš,“ pokračoval James.
„V Československu… ty si teda hlavička.“
Jessie mi o ňom stihla v rýchlosti povedať pár slov, nejaká fizyka a IQ 160… nedorastený úchylný maniak, ktorý masturbuje do ponožky. A potom si pamätám len teplo jej lona a príjemné, stredne veľké bradavky. Jessie študovala anglickú literatúru a ja smažil mrazené rybičky v americkej reštike. Otočil som sa a vrátil k Jessie pod deku, privynul som si ju ako svoju vyvolenú labuť.
Bzzz, bzzzz… zase to začalo a celkom pri uchu.
„Sakra James!!!“
„To je vždy taký protivný? James, rozbijem ti držku! Chceme si pospať,“ hulákal som za ním do kuchyne a on sa len huhňal a huhňal. Boli sme mu ukradnutí. James nevedel čo je to láska.
„Už ste si pospali,“ odpovedal huhňák.
A potom som si to všimol, vznášalo sa to rovno pred mojim ksichtom a snažilo sa to sadnúť na môj krivý nos. Najprv ma napadlo, že som fakt mimo z toho domáceho ginu, ale nie, nemarilo sa mi…skutočne…robotická osa. Bola nádherná. Pozeral som do jej krásnych malých kukadiel a v tom…bzunk! Bola preč!
„Jessie, Jessie! Videla si to? Počuješ?“
„Ježiši, už aj tebe hráblo?“
„Tak ty si o nej vedela? To bolo úžasné.“
„Daj sa vypchať a poď ešte ku mne.“
„Jasné, veď som tu,“ povedal som a vrátil som sa do polohy. Ruku som prehodil cez jej bok a uchytil prso do dlane. Neprestajne som myslel na tú drobnú osu.
Keď sme sa prebrali, James bol preč. Kým Jessie robila fazule so slaninou, prehrabával som Jamesove platne, mal tam snáď kompletnú zbierku Haydna. Toľko Haydna pokope som nikdy viac v živote nevidel a tam som ju zazrel znova, schovanú za šálkou nedopitého čaju. Zadíval som sa na ňu a jemne do nej ťukol. Trochu zavrčala a nebadane sa pohla. James bol predsa len hlavička. Nechápal som, ako jej dokázal dostať olej ku tým malinkým plastovým krídlam. Ani žiaden otvor na baterku, alebo káblik kde by sa to napájalo. Možno sa otvárala cez očnice, bál som sa to skúšať, lebo z vysokého tlaku mi ruky prechádzali do tremoru. Jessie len neveriacky pozerala mojim smerom a krútila hlavou, bol som pre ňu asi iba ďalší blbec, ktorý sa nadchýňa jej pribrzdeným spolubývajúcim.
„Ale Jessie, veď ja ťa milujem,“ povedal som, keď som k nej pristúpil a objal ju cez pás. Dala mi poriadny bozk a odporučila zubnú pastu. No jo, no jo…Jessie, nedá sa myslieť na všetko, aj na teba, na osu, na zuby…len z teba sa mi točí gebuľka…
Trvalo to dva týždne. Potom som pochopil, že niečo nieje v poriadku…prestala ma kontaktovať. „Jessie! Ty sviňa!“ trieskal som na dvere. Nechcela vyliezť. Pokračoval som a stíšil som len vtedy, keď chodbou okolo mňa práve niekto neprechádzal. Samé študentstvo… a jeden fish fryer.
Rozleteli sa dvere.
„Padaj dovnútra,“ povedal James rýchlo.
Zabuchol dvere.
„Čo si s ňou spravil? Je mŕtva!!!“ vrieskal James na celé kolo.
„Sakra, James…čo to meleš za nesmysly?!“
„Poď…“ povedal a vliekol ma ďalej bytom. Tam sedela tá malá kráska. Potešil som sa, že ju znovu vidím.
„Odkedy si tu bol, prestala fungovať.“
„To ja neviem, kámo. Ja sa do tých vecí nevyznám,“ odpovedal som.
„Čo teraz? Pochop, to bol môj koncoročný projekt…takto ma nikam nevezmú…“
„U nás hľadajú kitchen portra…to zvládneš,“ odvetil som, aby on pochopil ako ma jeho trable zaujímajú.
„Idiot.“
Osu som vzal do ruky. A v tom sa začali diať veci, tá malá vystrelila vzduchom a zbesilo lietala krížom krážom ako malý messerschmidt. Neustále ma tesne míňala okolo hlavy. Vyzerala rovnako natešene ako ja a James vlastne tiež. Snažil sa ju chytiť, ale spomenul si na diaľkové ovládanie. Osa sa ukľudnila a zastala vo vzduchu pred mojimi očami. Dlho sme sa na seba len tak pozerali, až nás potom ten slizký mastňák nevyrušil zo sna. S tým blbým ovládačom hŕkal na sto honov. Dochádzala mu trpezlivosť a keď mu konečne praskli nervy, praštil ovládač jej smerom a trafil ma do hlavy.
„Ty debil! Ukľudni sa.“
„Je to monštrum, stvoril som Frankensteina! Bože drahý!!!“
Osa sa plnou silou rozbzučala a žihadlom ho trafila pekne do krku. Hneď sa do toho dala znovu, kým Jamesa nevyhnala na záchod a odtiaľ odmietal vyjsť.
„Len si bežte! Kľudne si ostante spolu,“ ozval sa Jamesov sklesnutý hlas od hajzlovej misy.
„Díky, rozbil si mi hlavu.“
Z chladničky som vzal dve fľašky toho zázračného ginu a osa mi vbehla do náprsného vrecka košele. Cestou domov si tam lebedila a ja sa škeril na slnko. Pookrial som na tom dušíku.
Nastali skvelé časy. S osou sme po večeroch počúvali vážnu hudbu a pozerali box. Všetko sa jej páčilo a večer keď sme išli spať, priletela a zabzučala mi na dobrú noc. Žihadlom mi jemne poškrabkala čelo a v tme si našla niekde svoje miesto.
Jedného dňa sa ozvala Jessie, či by nemohla prísť na návštevu.
„Jasné, dobehni. Budeme ťa čakať,“ povedal som do telefónu a svižne som sa oholil a vymenil si trenky. Objavila sa s dvomi ohnivými vodami. Všetko sme si vyrozprávali a vybzunkli to za pár hodín. Vtiahla si ma do nohavičiek a vôbec nestratila nič zo svojho poetického pôvabu. Tento život som chcel do smrti. Na ráno sme si nechali trochu ohnivej, pretože klin sa klinom vybíja. Ale keď sme sa uložili do postele, moja drobná láska neprišla a nedala mi dobrú noc. Nepáčilo sa mi to. Dlho som nemohol zaspať. Nakoniec som sa prebral uprostred noci.
„Niečo sa deje?“ spýtala sa Jessie.
„Iba pozriem osu, hneď som tu,“ odpovedal som a dal som sa do hľadania.
„Už zase?!“
„Prepáč, bude to len chvíľka.“
„Ty s tým neprestaneš?“
Jessie asi žiarlila. Na stolíku v kuchyni mi všetko došlo. Fľaša ginu bola prázdna a balkónové dvere odchýlené. Až ma zamrazilo a okamžite som si navliekol nohavice a kabát. Vyrazil som do ulíc. Vonku smutne lial dážď a tackajúcich opilcov som sa pýtal či ju nevideli. Taká malá, žltočierne pásikavá…veľmi milá na pohľad… Nerozumel som im ani pol slova, tak som pokračoval a vchádzal do baru, dnu a von, šup šup, ako to len šlo. Občas som si v nejakom dal aj panáka aby som ďalej vládal chodiť, no nepomohlo to. Nikde som ju nemohol nájsť. Zúfalo som ju potreboval vidieť, že je v poriadku a že ju mám stále rovnako rád. Jessie, to je iba taká bokovka. Kde si drahá, kde si?! Prechádzal som nejakým mostom, keď som si všimol ako na zábradlí niekto poťahuje cigaretu. Chcel som z neho vytriasť dušu, len aby mi preboha povedal čo sa s ňou stalo. Nik tam nebol, iba cigareta osvetlovala kúsok okolo seba a za tým pohasla. Pretrel som si unavené oči. To bola ona, moja láska… Premočená nedokázala vzlietnuť. Celkom na mol. Vzal som ju do dlane a privinul k sebe. To sa mi snáď sníva, pomyslel som si. Od návalu radosti som nedokázal rozprávať, iba som na ňu dokola pozeral a pritláčal k srdcu aby to chápala. Kymácala trochu hlavou, chcela niečo povedať. Autá rútiace sa okolo nám nedali šancu. Konečne zdvihla oči ku mne a hypnotizovali sme. Bolo toho na nás asi moc, tieto posledné týždne.
„No tak niekam vyrazíme. Môžemi ísť na sever, alebo do Argentíny…čo povieš?“ pýtal som sa jej.
Nie. Nechcela. Odvrátila zrak a poslednými zvyškami síl sa jej rozprúdili krídla. Nestačil som zareagovať a vyletela mi z dlane. Stratila sa v tme, iba keď sa blížil nočný spoj, na chvíľu mi ju osvetlil a ozvalo sa tiché cinknutie. Akoby na betón spadla umrznutá kvapka rosy. Všetko bolo preč. Vystrel som ruky k nebu a preklínal svet. Moja akákoľvek existencia mi prestávala dávať zmysel. Ako posadnutý som sa hodil na kolená a mlákou sa brodil po moste. Kúsoček krídla, aha! áno je to ona. Kúsok mojej jedinej lásky na pamiatku že ma niekto skutočne miloval. Taxikár prestal trúbiť a vyliezol z auta. Bol to poriadny kus chlapa, odhodil ma na krajnicu a tma bola späť.
Prišiel som na byt. Jessie bola v čudu a bolo mi to úplne jedno. Vytiahol som staré pásky a hlasno pustil adagio piateho klavírneho Beethovena. Ušúľal som si tabak a prešiel som na balkón. Cigareta mi horela len tak sama. Privoniaval som ku krídielku a dolu tvárou mi vyhŕkli slzy. Už som ani nepremýšľal, nestálo to za to. Osud bol od prvého stretnutia proti nám. A v jednom okamihu sa prirútil chladný víchor a strhol so sebou aj to posledné čo som po nej mal. A noc dokáže vyhasnúť.