NETEÓRIA EVOLÚCIE
Najťažšie objekty vo vesmíre sú neutrónové hviezdy, čierne diery a moje očné viečka čítajúce knihu v posteli. Musím však trochu zabojovať so svojím telom, lebo dnes ma čaká zaujímavá téma. Vývin každého ľudského jedinca od jeho prvých dní ako plodu až po dospelosť zahŕňa obrovské množstvo zaujímavých a dôležitých zmien vo fyzickej aj psychickej oblasti. Každé obdobie je niečím charakteristické, a tak sa život dieťaťa dá rozdeliť na rôzne vývinové etapy.
Práve na túto tému bude moja prednáška pre všetky matky, ktoré sú momentálne na materskej NEdovolenke, pretože som prednedávnom vyhrala ocenenie Najlepšia influencerka roka v kategórii „matky“, a tak som sa akosi neplánovane zaviazala robiť matkám počas tohto náročného obdobia život jednoduším vďaka množstvu informácií, ktoré im pravidelne posúvam prostredníctvom môjho účtu na sociálnych sieťach.
Sadám si na kraj postele a skúšam si, ako bude moja reč pred tisíckami fanúšikov vyzerať: Milé moje matky, takmermatky, ale aj nematky, svoju dnešnú prednášku venujem evolučnej NEteórii, ktorú som pre vás vymyslela, aby ste vedeli, že v tom všetkom nie ste samy. Začnem štádiom vývinu počas obývania matkinej maternice. Z hľadiska evolučnej teórie sa mi na rané obdobie nášho druhu žiada použiť slovné spojenie formovanie hominidov, no podľa evolučnej NEteórie môžem vznik človeka, teda tehotenstvo, nazvať formovanie báboidov. Splynutím dvoch pohlavných buniek sa podľa tejto NEteórie vytvorí báboid, čiže niečo vyzerajúce ako malá rozmazaná guľôčka plávajúca v čiernobielom rozmazanom mori. Presne to som videla na prvom ultrazvuku. Následne asi v dvanástom týždni sa zjaví báboid vo veľkosti 5 cm, ktorý sa už značne podobá na človeka.
Zaujímavým faktom z obdobia tehotenstva je, že žiadnej matke neprekáža, že jej počas tehotenstva rastie brucho. Partneri sa dokonca k tomuto novému formovaniu postavy svojej partnerky radi pridávajú. Až tak, že niektorým rastú bruchá rýchlejšie ako ich tehotným manželkám. Volá sa to fantómové štádium báboizácie. Je to mentálno-stravovacia porucha mužov počas partnerkinho tehotenstva a vyznačuje sa tým, že mužovi sa žiadne dieťa nenarodí a toto pseudotehotenské brucho mu zostáva aj po partnerkinom pôrode. Takto majú muži oprávnený pocit, že sa na tehotenstve spolupodieľali po celý čas, nielen počas hrdinského výkonu, teda oplodnenia.
Radšej sa vrátim k dieťatku. To, že bábo naozaj prechádzalo fázou báboidu, dokazuje fakt, že niektoré deti sa rodia s pozostatkami jemného ochlpenia, ktoré im pri rekreačnom wellness pobyte v bruchu pokrývalo celé telo. A práve pôrodom a prvým nadýchnutím vzduchu do vlastných pľúc sa začína obdobie bábopitheca. Ak vám tento názov pripomína pomenovanie priameho predka človeka podľa evolučnej teórie – Australopitheca, máte správne tušenie. Aj evolučná NEteória sa opiera o túto momentálne uznávanú paradigmu. Fáza bábopitheca trvá od narodenia do približne pol roka života jedinca a je charakteristická postupným učením sa držať vlastnú hlavičku, používať svoje ruky a nohy na základné motorické pohyby, ako je kopanie či ťahanie za dlhé vlasy všetky zvedavé susedky z ulice, ktoré sa nakúkajú do kočíka, rozoznávať ľudí okolo seba, aby sa pri každom mohlo rozplakať za mamou, vydávať prvé pazvuky pripomínajúce opičích predkov a prskať sliny – zrejme na označenie teritória. V tomto štádiu vývinu som už videla aj zopár dospelých jedincov a zaujímavé, že vždy to bolo po nadmernej konzumácii alkoholu. Takže pozor na to, lebo čím viac alkoholu vypijete, tým hlbšie v evolučnom rebríčku môžete klesnúť.
Ale teraz späť k vývinu dieťaťa. Približne po dosiahnutí veku šiestich mesiacov sa dieťa posúva v pomyselnom evolučnom rebríčku o priečku vyššie, a to konkrétne na rod Homo habilis, v prípade tejto evolučnej NEteórie na Bábo habilis. V preklade to znamená človek zručný a tým sa aj vyznačuje celé toto obdobie až do veku troch rokov dieťaťa. Pre Bábo habilis je typický pohyb. Väčšinou to najskôr skúša plazením, pri ktorom veľmi efektívne poutiera dlážku, dokonca porovnateľne s robotickým vysávačom. Intenzita mopovania zase závisí od množstva vytečených slín z úst. Keď sa rozhodne, že domácich prác už bolo dostatok, svoj pohyb zefektívni štvornožkovaním. Veľmi rýchlo na to objaví funkciu postavenia sa, aby sa opäť mohlo vrátiť k domácim prácam a tentokrát poutierať všetok prach na policiach do výšky približne 80 cm od zeme, pričom táto výška narastá priamoúmerne s pribúdajúcim vekom. Bábo habilis je výnimočne zručné nielen v motorických pohyboch ako zhadzovanie kvetináčov či dekorácií a rozhadzovanie hračiek, ale aj v jazykovej rovine. Jednoduché slabiky a nešpecifikovateľné zvuky sa pomaly začínajú podobať niektorým slovám dospelej populácie tentokrát po miernej konzumácii alkoholu. A keď už raz dieťa zapne gombík s názvom MAMA, počúvanie rádia sa stane zbytočnosťou až do puberty, keď sa tento gombík zase vypne. Od rozkošných bábätkovských, priam anjelských tónov pri vyslovovaní nádherného slova MA-MA prechádza bábo habilis cez fázu uplakaného a ustráchaného MAMAAA až po celodenné mamákanie v znení mamá, mámááá. A vtedy každá matka vie, že obdobie bábo habilis sa končí, zvyčajne je to okolo tretieho roku života a dieťa potrebuje nejakú robotu. Samozrejme, nie hocijakú, ale prácu len na jednu zmenu od siedmej do tretej s kreatívnym zameraním na striedačku s ľahkou manuálnou činnosťou. Jednoducho potrebuje škôlku.
S nástupom do škôlky sa dieťa opäť posúva v evolučnom rebríčku, a to na rod Bábo ergaster, podľa predlohy Homo ergaster – človek pracujúci. Toto obdobie trvá približne od troch do šiestich rokov dieťaťa. Aj vďaka kolektívu škôlkarských kolegov a vplyvu kreatívneho prostredia začne psychomotorický vývin dieťaťa skokovo napredovať. Dieťa rodu Bábo ergaster sa zlepšuje vo všetkých motorických činnostiach, akými sú napríklad skákanie z obrubníka, balansovanie na neurčitých predmetoch s podmienkou, aby to bolo čo najvyššie a čo najužšie miesto. Vlastne by sme to mohli zhrnúť do skupiny gymnastických pohybov na olympijskej úrovni. No snáď najväčší pokrok je viditeľný a hlavne počuteľný v jazykovej oblasti. Zrazu vie o vás každý všetko, lebo dieťa sa v škôlke rado pochváli, ako maminka vyhrešila tatinka, lebo aj on si hodil oblečenie na zem, že máte v chladničke veľké …hmmm…. nič a podobne. Výhodou je, že už nemusíte sledovať žiadne nové diely obľúbenej telenovely, pretože dieťa vám rado porozpráva aj o iných domácnostiach svojich škôlkarských kolegov. A to je dôvod, prečo je vyzdvihovanie svojich detí zo škôlky takou rýchlou záležitosťou. Ako hlavná hviezda reality šou musíte kvôli zvedavým fanúšikom eliminovať pobyt vo verejnom priestore.
Po tomto explozívnom štádiu vývinu, explozívnom v zmysle – asi mi z toho exploduje hlava – prichádza ďalší evolučný posun, a to na rod Bábo erectus, podľa skutočnej evolučnej teórie Homo erectus, teda človek vzpriamený. Evolučná NEteória vymedzuje toto obdobie od šiesteho roka života dieťaťa do nástupu puberty. Fáza vývinu bábo erectus sa vyznačuje podobnými motorickými schopnosťami, ako majú vyššie vývojové stupne, preto sú deti v tomto období čoraz častejšie zapájané do pravidelných aktivít ako sobotné upratovanie, kosenie trávnika či iné ľahké druhy prác, napr. z odboru stavebníctvo. Všetko, samozrejme, bez nároku na honorár, pretože v žiadnom prípade nejde o formu detskej práce, ale o nezištnú pomoc rodičom. Ako homo erectus objavil používanie ohňa, tak bábo erectus objavilo používanie svojej hlavy na rôzne výhovorky, ktorými by sa chcelo vymaniť spod spomínaných aktivít, napríklad: Ja som ešte malý na kosenie záhrady; na rebrík sám vyliezť nemôžem či ďalšie iné schopnosti, ktoré už reálne ovláda nejeden rok. A ak by to aj naozaj nevedelo, podľa najnovších archeologických nálezov má bábo erectus manuálne zručnosti pre vyhľadanie čohokoľvek na internete prostredníctvom mobilného telefónu, tabletu či počítača na úrovni homo sapiens sapiens. Preto treba dieťa v takýchto prípadoch viac motivovať k požívaniu inteligentných nástrojov.
Obdobie puberty je prechodným obdobím, keď sa z dieťaťa stáva dospelý jedinec. V evolučnej teórii označujeme toto prechodné obdobie ako sapientáciu, prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. V evolučnej NEteórii je spúšťačom uvedomenie si, že dieťa je skoro dospelý jedinec a už nechce robiť všetko, čo mu rozkážu rodičia. Radšej ušetrí energiu, ktorú by inak minul na vysávanie, aby ju následne využil na hranie počítačových hier neskoro do noci či vypisovanie si s rovesníkmi o prvých láskach. Nech je sapientácia akokoľvek náročné obdobie, väčšina ju zvládne. Síce s menšími či väčšími celoživotnými traumami, ktoré neskôr radi za peniaze odkrývajú odborníci, no presun do rodu Homo sapiens – človek rozumný, teda Bábo sapiens, vnímajú najmä rodičia ako obrovskú úľavu. Vývinové obdobie Bábo sapiens je v rozpätí pätnásť až dvadsaťpäť rokov jedinca. Toto dostatočne dlhé obdobie slúži na to, aby sa mladý človek stotožnil so svojou novou identitou dospelého človeka a pri každodenných činnostiach, svojich činoch a slovách začal aktívne využívať aj svoju rozumovú zložku. Keďže je veľmi náročné neustále využívať svoj rozum, v evolučnej NEteórii je na to vyčlenené dostatočne dlhé obdobie plné vzájomných cvičných sociálnych interakcií na strednej a vysokej škole. Jednoducho povedané, tu si môže človek rodu Homo sapiens nacvičiť zručnosti ako kamarátstvo, zaľúbenosť, súťaživosť a rivalitu až po nepriateľstvo a pohŕdanie spoločnosťou a jej hodnotami. Aby sa potom ako dvadsaťpäťročný absolvent akreditovanej vysokej školy alebo vysokej školy života mohol rozhodnúť, akým človekom rozumným dnešným – odborne Homo sapiens sapiens – chce v ďalšom pokračovaní svojho života byť.
Mamááááá. Strhnem sa. Srdce mi tlčie infarktovou rýchlosťou. Rozhliadnem sa okolo seba, aby som sa zorientovala, v ktorej dimenzii sa práve nachádzam, ale je tma, a tak je to ťažké určiť. V postieľke, hneď v blízkosti mojej postele, stojí batoľa a rozkrikuje sa na všetky strany. „Maminka už ide, moje krásne bábätko, neplač,“ pomyslím si. Vlastne ani neviem, či som si to len pomyslela, alebo povedala nahlas. Ešte som taká zmätená z toho, čo bol sen a čo je realita, že úplne automaticky ako robot zoberiem na ruky plačúce dieťa a uložím si ho k sebe do postele. Pri tom sladkom mľaskaní počas dojčenia sa úprimne pýtam samej seba, či bol naozaj dobrý nápad dať sa na cestu prednášania počas tejto mojej aktuálne vrcholnej fázy vydojčeného materského mozgu.