Stvrdol chlieb. Až vylámeš si na ňom zuby.
Ale v tom bochníku sa práca s láskou snúbi.
Čosi ma v srdci však z tej tvrdej kôrky hreje.
Ak máme hoc tvrdý chlieb, tak nie sme bez nádeje.
Miesili drsné ruky, pridali štipku soli.
Aj trocha slaných sĺz, keď život stále bolí.
Vložili do pece, nech nám len chrumká v ústach.
Bez chleba nedobre, to radšej tvrdšie sústa.
Mám z detstva spomienku a obraz mojej mamy,
ako jej teplý chlieb nakysol pod rukami.
Občas to nevyšlo a býval trochu tvrdý.
No ak máme chlieb a mamy,
máme byť na čo hrdí…