Nevedno, kam som to šiel,
Nik nevedel.
Miesto čisté, krásne,
Kde je čas bez čísel.
Je to sťa iná dimenzia – kráčam,
Holé nohy v piesku.
Uniesla, zabila, včerajšieho človeka
Tá voda hlboká, moja vlastná verzia.
Chcel som kričať,
Ale moja hlava bola pod vodou.
Všetko mizlo, nikto ani povšimnutie,
Videl som len teba sem kráčať.
Nevládzem už plávať, žiadne lode.
Temnota si ma ťahá hlbšie!
Ešte, než sa mi zaryli nohy do bahna,
V očiach mám tvoj odraz vo vode.
Zobudil som sa na brehu, tu, pod krásou neba.
Pod nebom fľakatým, nie ťarchou oceána!
A predsa len, piesok, ktorý mi nohy obsypáva
Nemá rozdielu s tým, ktorý v hlbinách býva.
Vyviazol som z neho a stavia mi moju cestu –
Tú, ktorá doviedla ma do krajiny bezčasia.
More ešte nikomu neukázalo toto miesto.
…žiadne reči, ani textu…