Pre teba
Som vďačná, že mám v živote teba,
padla si pre mňa z jasného neba.
Si viac, než si myslíš,
len sama to ešte nevidíš.
V tme si môj deň,
v daždi si dúha,
v noci si sen,
môj stĺp, keď vietor fúka.
Keď padám, ty ma držíš,
nepokoj stíšiš.
V tichu ma vedie tvoj hlas
a rýchlo utečie čas.
V tvojom pohľade sa topí strach,
si pokoj v mojich ťažkých chvíľach.
Vieš, keď moje myšlienky blúdia,
tvoj nežný dotyk zlo odbúra.
Ďakujem, že tu si,
že pri mne stojíš práve ty.
Tiché slzy
V miestnosti plnej hlasov stojím,
smiech sa odráža od stien.
Pocit, že zvnútra horím,
v jasnom svetle som tieň.
Mená lietajú vzduchom,
no to moje nikto nevolá.
Stojím v tom priestore dusnom,
snáď ma to nezdolá.
V tichu nariekam,
aby som sa nezahanbila,
a len sa tak usmievam,
akoby som tam patrila.
Vo vnútri je ticho,
hlbšie než noc bez hviezd.
Neprišiel za mnou nikto,
len ozvena stôp bude znieť.
Som medzi nimi
a predsa mimo,
zahrávajú sa s mojimi pocitmi,
znovu mi je clivo.
Stojím obklopená ľuďmi,
no a predsa sama.
Okolo mňa cudzie zvuky,
moja nádej znovu zhasla.