Na neďalekej čistinke ležal raz jeden chlapec menom Kubo. Ležal si, ležal, pomaly zaspával. Keď mal oči už skoro zatvorené, začul krik. Rýchlo sa postavil a uvidel svoju sestru ako k nemu beží. Nechápavo na ňu pozrel a keď sa pozrel lepšie, uvidel za ňou leva. No nie obyčajného, ale leva s dvoma chvostmi. Rýchlo na ňu zakričal: „Beeež!“ Keď už jeho sestra bola pri ňom, zobral ju na ruky a utekal s ňou. Ale boli pomalí, lev ich preskočil a zastavil pred nimi. A vtedy sa stalo niečo, čo nečakali. Lev prehovoril: „Tvoja sestra má niečo, čo patrí mne.“ „Prepáčte, ale kto ste a ako to, že rozprávate?“ spýtal sa Kubo ešte stále prekvapený. „Nooo, som lev, ktorý stráži túto čistinku a rozprávam, lebooo, hmmm, neviem, lebo rozprávam,“ odpovedal mu. „Ale ako to, že som vás tu nikdy nevidela?“ zapojila sa sestra. No lev jej neodpovedal a namiesto toho sa na ňu zamračil. „No dobre, prepáčte, tu to máte,“ povedala smutne a podala mu kľúč. Lev sa usmial a povedal: „Dobré dievča.“ „Od čoho je ten kľúč?“ spýtal sa Kubo. „To hneď zistíš,“ povedal mu lev. Potom sa im otočil chrbtom a išiel k takému malému kopcu. Nakoniec zastavil a strčil kľúč do kopca. Vtom sa zem zatriasla a Kubo sa zobudil. Celý smutný zistil, že to bol len sen. No keď si prečítal povesť o Senci, zistil, že sa mu snívala časť povesti a že lev, ktorého videl v sne, je ten z mestského erbu.
Komentáre nie sú povolené