Volám sa Diego Carlos a mám 10 rokov. Pochádzam z malej a chudobnej dedinky v Argentíne pri pobreží Atlantického oceánu. Často hrávam futbal s kamošmi na plážovom ihrisku neďaleko nášho domčeka.
Raz sa hralo o to, že tí čo prehrali museli kúpiť výhercom nanuky podľa ich vlastného výberu. Šéf bol Arnold lebo jediný vlastnil loptu. Keď sme hrali plážový zápas bol na argentínskej pláži prezident klubu Ohnivý Chlapci, ktorý išiel s mojím otcom chytať ryby. Vracal sa akurát vtedy, keď sme s chlapcami hrali o víťazný gól, ktorý som strelil ja po nádhernom sóle cez celé ihrisko. Išli sme na nanuky, ale mňa si zavolal k sebe prezident a povedal mi, že ma zoberie na skúšku do klubu Ohnivý Chlapci! Pribehol som za chalanmi do stánku Uloveného žraloka, kde práve prebiehal zápas ligy majstrov medzi Realom Madrid a Manchesterom United. Nakoniec zvíťazil domáci klub. Prišiel som domov a povedal som otcovi, že ma zavolali na skúšku. Celý šťastný mi pobalil tašku a odprevadil ma na autobusovú zastávku. Po hodine a pol sme autobusom prišli do klubového areálu, v ktorom som sa zapísal do klubu. Dali mi izbu s číslom 17, na ktorej som bol s Antonom a Karimom. V klube som hral a trénoval s číslom 7.
Dozvedel som sa o domácich majstrovstvách klubov, ostával som po tréningoch na ihrisku aby som zlepšil priame kopy, penalty, šprinty a ďalšie dôležité veci pre futbalistu. Naspäť som išiel až keď ma zavolal tréner Carlo. Po predĺženom tréningu som chodieval ešte do posilňovne cvičiť. Keď som docvičil išiel som za chalanmi pozerať iné zápasy alebo hrať turnaje na počítači. Pred prvým zápasom v lige mi tréner oznámil, že dostanem šancu lebo sa Mário prezývaný Super Mário zranil. Prišiel rad na mňa. Dostal som príležitosť ukázať čo viem. Od prvej minúty sa mi darilo. Už v druhej minúte som premenil svoj priamy kop. Kopol som ho ako Roberto Carlos – banánová strela! V piatej minúte som nožničkami zvýšil na 2:0. Zápas sa zdal už takmer vyhratý lenže sme dostali dva rýchle góly. Na začiatku druhého polčasu sme obrátili výsledok zase v náš prospech. Bol to Javier, ktorý vyrovnal. O dvadsať minút neskôr po chybe Bruna v bránke súper vyrovnal. Bežala už deväťdesiata minúta keď som sa ocitol z ničoho nič sám pred brankárom. Loptu som napálil do pravého dolného rohu brány a brankár sa hodil do ľavej strany. Gól – dosiahol som hattrick a stal som sa prvým hráčom, ktorý v tomto klube strelil tri góly hneď pri debute. Boli sme domáci takže celý štadión burácal a tlieskali mi dokonca aj fanúšikovia súpera ktorým boli Modré Antilopy.
Po zápase som zavolal domov rodičom a bratovi. Veľmi sa potešili z mojich gólov a ešte viac z toho, že v klube ostanem. S klubom sme išli do mesta. Na koláč v stánku Ohnivé Koláče. Bol to stánok iba pre členov nášho klubu. Našiel som tu stolný futbal, konzoly a kopu nových vecí, ktoré som do teraz ani nepoznal. Po príchode sme išli všetci do sprchy v pilieroch štadióna. Prišli sme do našej izby a zistili sme že nám chýbajú veci ako mobily, peniaze, niekomu zmizli dokonca aj futbalové plagáty alebo lopty. Keď sme hrali na izbe ohadzovanú tak som sa sklonil pod Antonovu posteľ pod ktorou som našiel ukradnuté veci. Anton sa priznal že plagáty Škriniara, Benzemu, Mbappého, Salaha a Ronalda zobral on. Ale ostatné veci mu tam niekto podhodil a našťastie tie plagáty boli naše s Karimom a dokonca Salah bol Antonov. Prišiel do našej izby aj prezident, ktorý povedal Antonovi, že prípad vyriešia. Anton vzlykajúc sa nám ospravedlnil za ukradnuté plagáty a vrátil nám ich. Ale medzi časom zobrali práve Antonovi a mne mobily ktoré boli požičané od klubu lebo sme zatiaľ ešte nemali svoje. Prezident začal pátranie. Anton dostal nápad: ,,Čo keby sme zlodeja prichytili pri ihrisku keď sa pôjde na tréning? S trénerom sme sa skryli za skriňu a na zem hodili hodinky ktoré zlodej zobral! Prichytili sme ho, bol to Manuel. Prezident ho hneď po informácii ktorú dostal vyhodil. Pred začiatkom majstrovstiev sme si mohli navrhnúť vlastné kopačky. V sále kde sme väčšinou hrali na konzolách sme pozerali žreb majstrovstiev sveta klubov.
Naša skupina:
Real Madrid
Ohnivý Chlapci
PSG
Neapol
Zajtra sa začínajú domáce majstrovstvá! Prvý zápas hráme proti Realu Madrid. Dobre sme sa vyspali a pripravili na zápas. Dostal som šancu od prvej minúty, a už v desiatej som dal gól. Ešte pred polčasom stihol súper vyrovnať. Po polčase už v štyridsiatej siedmej minúte sme prehrávali rozdielom dvoch gólov! Dal som gól po Gustávovej asistencii presne na hlavu. O desať minút po mojom góle som asistoval Javierovi a o tri minúty som zase skóroval. Vyhrali sme prvý zápas proti Realu štyri tri a môžeme týmto výsledkom pomýšľať na to že sa dostaneme na majstrovstvách ďaleko. Dostali sme jeden deň voľno no my sme sa išli pozrieť na zápas Bayern Mníchov proti Barcelone. Zápas skončil bezgólovou remízou. S Parížom sme vyhrali pohodlne štyri dva. Proti Neapolu sme si po Javierovom góle udržali jednogólové vedenie až do konca, ale mali sme viac šancí ktoré sme nepremenili. V poslednom zápase sme iba remizovali s Juventusom jedna jedna ale nám to stačilo na postup. Zašli sme do nášho stánku Ohnivé Koláče.
V osemfinále sme deklasovali Bocu Juniors sedem jedna. Hoci sme prehrávali s Bayernom v ďalšom kole tri nula dokázali sme otočiť stav na päť tri a po mojom hetriku som oslavoval aj prvenstvo v tabuľke strelcov s desiatimi gólmi. Vo štvrťfinále som dostal kapitánsku pásku, ktorú budem mať aj vo finále! Odvďačil som sa jediným gólom zápasu z priameho kopu. Máme isté medaily na domácom šampionáte! Vyhráme? Je proti nám už iba nemecký Dortmund.
Rozhodca odpískal a ja som rozohral. Začalo sa finále! Pred koncom prvého polčasu doslova v štyridsiatej piatej minúte som dal gól z penalty ktorú som si aj sám vybojoval. Dal som s kapitánskou páskou vo finále gól do šatne. V šatni sme sa burcovali, ale bola dobrá nálada. Do konca finále nám ostáva už iba jeden polčas! Pridal som ešte dva góly vďaka čomu som dal hetrik aj vo finále. Prvý gól v druhom polčase som dal v osemdesiatej piatej minúte krásnou strelou z priameho kopu do vzdialenejšieho horného rohu bránky. Po troch minútach som opäť skóroval ale tentoraz som loptu priamo z rohu nachytal brankára a dal gól ktorý rozhodol o výsledku tri nula. Stal som sa prvým hráčom ktorý dal na majstrovstvách štyri hetriky! A iba v jednom zápase nedal gól. Zdvíham trofej ako prvý!
Po zápase som sa dozvedel, že som v tomto zápase bol v televízii. Vyhral som s Ohnivými Chlapcami prvú trofej! Dostal som aj sošku za najužitočnejšieho hráča majstrovstiev a za najlepšieho strelca majstrovstiev sveta klubov!!! Vo finále som spravil fintu za ktorú mi pogratulovali aj hráči súpera. Urobil som Neymarovku a hneď ako som si loptu stiahol som urobil v ideálnej pozícii elastiko.