Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno dievčatko a volalo sa Adelka. Mala dve najlepšie kamarátky – Lindu a Mišku. Všetky tri milovali dobré knihy a dobrodružstvá v nich.
Raz po škole sa dohadovali, či by sa Linda a Miška išli ku Adelke hrať. Keď prišla Linda domov, poprosila mamu či by mohla ísť ku Adelke. „Mami, prosím!“ prosila Linda. ,,No tak dobre, ale až keď si urobíš úlohy,“ povedala Lindina mama Katarína. Linda si ich rýchlo urobila a poponáhľala sa ku Adelke. Dievčatá sa zvítali. Ako vchádzali do domu Adelka zašepkala „Linda, kde je Miška?“ „Ja ne…“ ani nestihla dohovoriť a vtom zaparkovalo pred domom auto a z neho vystúpila Miška v červených šatách. „Čaute!“ zakričala Miška na Lindu a Adelku. „Ahoj!“ odzdravili naraz.
Všetky tri vošli do domu, kde ich uvítala Adelkina mama. Ponúkla im teplý čaj so sušienkami. Keď dojedli, išli sa hrať do izby. Začali si kresliť a po chvíli Miška išla do knižnice po knihu. „Táto sa mi páči Adelka. Je nová?“ Adelka knižku nespoznala. „Nie, odkiaľ sa tu vzala?“ Dievčatá zvedavo otvorili knižku a Adelka prečítala záložku a vtom silné svetlo vtiahlo dievčatá do iného sveta. Ako prvé uvideli roztomilú mačičku s krídlami ako zbiera nektár na koláčiky. Mačička ich zbadala a prihovorila sa im. „Ahojte, vitajte v Prázdninove!“ Mačička im porozprávala, že ide o krajinu plnú dobrodružstiev, ale má aj jednu nástrahu. Povedala im, aby sa vyhýbali zakliatej jaskyni na konci mesta. Ak by sa aj dostali do nebezpečenstva, musia odrieknuť čarovnú formulu: „Ela-Mela, pomôž nám, jednorožec Nela!“ dokončila mačička a odletela.
Dievčatá sa pustili naprieč krajinou. Videli veci nevídané a počuli veci neslýchané. V tejto krajine čas plynul veľmi rýchlo. Zažili kopec dobrodružstiev – ako kúpanie sa v dúhovom jazere, boli pozvané na najchutnejšiu hostinu, alebo úžasný bál. Zrazu nevediac ako, dievčatá prekročili nebezpečné teritórium. V diaľke zbadali jaskyňu. „Nie je to tá nebezpečná jaskyňa?“ opýtala sa Linda. Dievčatá sa chceli otočiť, ale zrazu bolo všade na vôkol ostnatý plot. Z jaskyne začuli úpenlivý plač a prosby. „Pomôžte mi prosím, pokiaľ sa nevráti pri západe slnka čarodejnica. Môj otec vás obdaruje darom neviditeľnosti a schopnosti putovať vašimi obľúbenými knižkami.“To sa dievčatám páčilo, ale ešte viac, žeby mohli pomôcť unesenej princeznej Nore, potom čo sa im predstavila a vyrozprávala svoj krutý osud, čo ju postihol pred mnohými rokmi. Avšak slnko už bolo nízko… Stihnú to do západu? Treba nájsť kľúč od cely, kde bola princezná väznená a to bola neľahká úloha. Ale múdre a odvážne dievčatá to rýchlo zvládli. Odomkli celu a s princeznou sa dali na útek. Princezná vedela, že cez ostnatý plot neprelezú. Dá sa ním len preletieť. Dievčatá si spomenuli na zázračnú formulku a na jednorožca Nelu. Privolali ju, ale v tom zbadali hromy-blesky. Toto nebude príchod jednorožca, ale zlá striga zistila, že princezná utiekla a hľadá ju. Príde jednorožec načas? Počula Nela ich zázračnú formulku? V tom sa zjavila dúhová hmla a z nej vystúpila jednorožec Nela. „Rýchlo na môj chrbát, nemáme čas, čarodejnica je nablízku!“ Všetci vysadli na dúhového jednorožca Nelu. Letela tak rýchlo, ako najrýchlejšie vedela. „Vidím už hranicu!“ zvolala princezná. Zrazu zacítili závan za chrbtom – to už im bola čarodejnica v pätách. Jednorožec Nela švihla kopytom, zatriasla hrivou a vytvorila hustú dúhovú hmlu. Tak ušli čarodejnici a ocitli sa v bezpečí. Princeznina rodina oslavovala návrat princeznej a aj jej záchrankyne a kráľ ich ozaj obdaril tým, čo sľúbila princezná.
“Juchú, tešíme sa na ďalšie dobrodružstvá s našimi novými schopnosťami“ zhodli sa dievčatá pri návrate do Adelkinej izbičky. Ale nikomu ani muk, dohodli sa.