Obyčajná rozprávka sa začína ,,KDE BOLO TAM BOLO“……my začneme trochu inak. Takto: Lucia je normálna čarodejnica, áno viem toto je neobyčajná rozprávka ale neobyčajne veci sa ešte len idú diať. A nestačí že Lucia je čarodejnica. Tak pokračujme. Lucia je normálna čarodejnica.
Od narodenia má hnedé vlasy ktoré si nerada umýva. Väčšinou nosí jej obľúbené zvoncové čierne rifle. Tričko si mení každý deň lebo podľa Lucii sa tričká každý deň menia. Kráča domov zo školy. Pekne pozdraví sestru Saxanu. A pred ňou sa zjaví Janko Hraško. Držal v ruke plagátik ktorý bol taký malý že ho Lucia nemohla prečítať. Janko hneď do toho začal rozprávať .,,Máme sútaž pre strašidlá, hrdinov a rozprávkove bytosti! Chcete sa zapojiť?“ Lucia sa nadšene zatvárila . ,,Aká sútaž, v chytanií samoletúšiek? Lucia sa netrpezlivo opytovala. Janko odpovedal: ,,Sútaž v kradnutí vajíčok drakom. Ak by ste sa chceli predsa len zapojiť tak príďte v sobotu o štyridsiatejpiatej hodine do parku. Budeme vás čakať. Dovidenia Lucka !“ Janko Hraško sa pobral preč. Ale Lucia utekala do svojej izby a začala listovať v knihe Ako kradnúť vajíčka drakom pre čarodejnice. Hneď v sobotu ráno si obliekla dračí úbor ktorý bol samozrejmosťou dračích hier. Tešila ako postúpi. Zobrala chleba s maslom a utekala aby prišla v čas. Keď prešla okolo starej dielne čarodeja Ferka počula ako tam niekto plače. Nakukla dnu rozbitým oknom a videla niečo čo ešte naživo nikdy predtým nevidela . Bol to človek. Lucie bolo ľúto toho človeka pretože človeku vo Svete mágií a čarov je vstup prísne zakázaný. Mohli by mu odťať hlavu alebo začarovať zlými duchmi. Preto Lucia sa vybrala do dielne pomôcť. Lucia sa bála že ju niekto uvidí pretože keď niekto napomáha ľudom dostane rovnaký trest ako človek. Viete veliteľ krajiny nie je zlý ale ľudia nám už raz zničili skoro všetko. Preto sa postavili veľké brány medzi svetmi a kopa strážnikov. Je to tak, že keď prejdeš bránu a stráže, už nemôžeš sa vrátiť na svet ľudí. Lucia vošla po špičkách do dielne a vidí asi takého veľkého chlapca ako je ona. Videla že plače a že je smutný. Povedala mu : ,,Ahoj, ja viem, že si človek ale nikomu to nepoviem. Chcela by som vedieť prečo plačeš a ako si sa dostal cez tie stráže. Chlapec sa pozrie na Luciu a odpovie: „Plačem preto, lebo už neuvidím svoju rodinu a stráže som prešiel ani neviem ako.“ Luciu potešilo, že chlapec odpovedal: ,,Aha, a prečo si prišiel sem?“ Chlapec sa na ňu nedôverčivo pozrel. „Chcel som vidieť ako vyzerá svet čarov a mágie. Nevedel som, že ma môžu naozaj … zabiť. Chlapec sa pozrel smutne do zeme. Lucka ho chytila za rameno a povedala: ,,Spolu to dáme. Môžeš tu ostať a každý deň ti budem prinášať jedlo. Ale keď to niekto zistí máme problém. Ako sa voláš?“ Chlapec povedal:,, Ja som Richard volám sa Richard.“ Lucia tam s Richardom debatovala a zoznamovala sa až do večera. Na druhý deň išla do školy. Pozrela sa do dielne, no Richard tam nebol. Odhodila tašku a utekala do mesta. Bežala ako len vládala. Bála sa, že Richard zahynie. Keď videla ako už lano dávaju okolo jeho krku začala kričať: ,,Haló on je nevinní. Ľudia Zaútočili na nás pred 500 rokmi. Tí, ktorí boli vtedy zlí sú dávno mŕtvi lebo ľudia sa dožívajú 80 rokov nie 800 ako my. Otvorme brány a odpusťme predkom! Prosím mami!“ Mama zakričala: ,,Otvorme brány Otvorme brány „!!! Pomaly začali rodiny kričať s ňou. A nakoniec veliteľ vyhlásil: ,,Tak prepustite tohto chlapca a otvorte brány!“
Všetci od radosti vrieskali a Richard vďačne pozeral na Lucku. No vidíte, normálna čarodejnica vedela spriateliť dva rozličné svety pomocou srdečnosti a odvahy.