Ako som si prezeral zbierku niekoľkých citátov, práve tento z nich ku mne prehovoril najviac. Erasmus Rotterdamský, holandský filozof, je autorom tejto nadčasovej myšlienky, s ktorou sa plne stotožňujem. Čo presne však týmto výrokom myslel?
Moji rodičia ma odjakživa viedli k tomu, aby som zmýšľal pozitívnym smerom čo najviac. Vravia mi, aby som sa stále sústredil na moje osobné vášne, sny a úspechy, stanovoval si ciele a nenechával sa rozptyľovať minulosťou a ani tým, čo sa stane v budúcnosti. V priebehu niekoľkých rokov života som už skutočne pochopil, aké je toto všetko dôležité a za ich nasmerovanie som im nesmierne vďačný. Prečo je však významné nadobudnúť takéto nastavenie ? Môžem potvrdiť, že omnoho jednoduchším spôsobom je pozerať sa na svet negatívne, o nič sa v živote neusilovať, nechať sa ťahať prúdom…
V posledných rokoch nás zožierala doba pandémie, stresu a iných každodenných ťažkostí. No mnoho z nás si neuvedomuje, že to práve my sme mali a vždy máme tú možnosť vybrať si, ako budeme žiť. Že nič vonkajšie nemusí definovať, ako sa budeme cítiť vo vnútri. Myslím si, že všetko závisí len od toho, ako vieme narábať s vlastnými myšlienkami. Je to možno náročné si uvedomiť, že my sami sme tvorcami svojho príbehu, no aj napriek tomu som presvedčený, že je to jednoducho tak. Už len kvôli dôkazu, že každá myšlienka prestavuje určitú frekvenciu. Od nej ako samotnej závisí aj jedna významná vec, ktorou je sebaprijatie. Inými slovami, prijať to, kto som, aké mám vlastnosti, v akej situácii sa momentálne nachádzam, aký je môj pôvod, osud, výzor a ešte mnoho iného. Pretože niektoré veci jednoducho ovplyvniť nedokážeme. Človek, ktorý sa bude napríklad stále len trápiť a zameriavať sa na to, že pochádza zo zlej rodiny, je večne sám so sebou nespokojný alebo žije v minulosti, no nikdy šťastný nebude. Sebaprijatie pre mňa predstavuje akoby základný „pilier šťastia“, pretože ak prijmeme niektoré veci tak, ako sú dané, už viac nebudeme plytvať svoju energiu na niečo, čo sa v skutočnosti ovplyvniť nedá. Naopak, môžeme sa posunúť ďalej a rozvíjať svoj život lepšiemu, aj napriek nepriazni osudu. Inými slovami, naším terčom pozornosti by mali byť práve oblasti, ktoré zmeniť vieme. Prečo potom ľudia, ktorí majú nejaké životné obmedzenia, alebo zažili poriadne „facky” od života, sa dokážu tešiť viac ako ľudia, ktorých niečo podobné ani zďaleka nepostihlo?
A presne takto rozumiem nadčasovému posolstvu, ktoré mi autor zanechal prostredníctvom jeho výroku. Myslím si, že asi každý má v živote za cieľ byť šťastný. Musíme si však najprv uvedomiť, že šťastie ako všeobecný pojem môže predstavovať pre každého niečo individuálne. Niekto za šťastie môže považovať zdravie, to, že si založil skvelú rodinu, alebo si, nebodaj, môže dovoliť kúpiť luxusné auto, vilu či iné materiálne hodnotné veci. Spomenuté príklady šťastia sú celkom bežné a nebudem klamať, aj veľmi lákavé. Je potrebné mať však stále na pamäti, že skutočné a dlhotrvajúce šťastie nám tieto hodnoty, bohužiaľ, zaručiť nevedia. Síce tu na svete nie som ešte dlho, ale myslím si, že som nadobudol už celkom slušnú zbierku skúseností. Veľakrát som sa napríklad snažil pomôcť iným ľuďom, ako som najlepšie vedel. A výsledok ? Cítil som sa užitočný a dobrosrdečný. Mal som z toho veľkú radosť. Rovnako ako aj vtedy, keď som bol častokrát pekne obdarovaný na môj sviatok, dosiahol som svoj cieľ či som s niekým strávil pekné chvíle. To všetko je fajn, no na druhej strane človek nemôže vždy krátkodobou radosťou len tak „prelepiť“ svoju dušu, ktorá možno hlboko vo vnútri ani spokojná nie je.
Reálne šťastie musí vychádzať najprv z nás samých, z nášho sebaprijatia a stotožnenia sa s našimi kladnými a rovnako aj zápornými stránkami. Veď predsa my sami sme tou osobou, s ktorou strávime celý svoj život, či už sa nám to páči, alebo nie. A o čom by to vlastne bolo, keby sme mali celý ten čas stráviť s niekým, s kým si ani nerozumieme a vedieme proti nemu boje? Mohli sme vyrastať v úžasnej rodine, byť obsypaní darmi, obklopení milujúcimi priateľmi či mať peňazí od nevidím do nevidím. No ak tento vnútorný konflikt nie je riešený, všetko to ostatné nemá žiaden zmysel…