Mávanie bielou vlajkou na znak mieru. Aké by to bolo krásne, však? Keby to tak naozaj fungovalo. Každý na zemi by mohol okúsiť, aké to je prežívať mier, pretože nie pre každého je to samozrejmosť.

Žijeme v dobe, kedy je všetko veľmi uponáhľané a zabúdame na hodnoty, ktoré sú pre nás najdôležitejšie. A aké sú to vlastne hodnoty? Rodina? Priatelia? Nie, sme to my sami. Všetko začína od nás. Ako sa správame, či myslíme len na seba, alebo radi pomáhame. No pozrime sa na problém ešte hlbšie. Rada sa zamýšľam nad tým, čo je človek.  Verím, že naše vnútro obsahuje dušu a myseľ. Myseľ, ktorá nám pomáha rozhodovať sa. A duša nám dodáva vnútorný mier.

Preto môžeme začať v našej úvahe hneď od nášho vnútra. Ak sme spokojní sami so sebou a pociťujeme mier sami v sebe, je veľmi jednoduché ho s láskou v srdci rozdávať v celom našom okolí. No ak sa pozrieme na našu myseľ, nie je vždy ľahké mať myšlienky v pokoji a ako sa hovorí, rozmýšľať s chladnou hlavou. Vtedy sa nám zjaví opak slova mier. Je to nepokoj. Cítime ho v našej hlave a nevieme, čo sa s nami deje.

Ak sa pozrieme na terajšiu situáciu ohľadom pandémie, máme na Slovensku veľa ľudí, ktorí podliehajú strachu z toho, že nevedia, čo nás ako ľudstvo čaká, čo príde. Bohužiaľ, nedeje sa to len u nás, ale v celom svete. Napomáha nám to mať myšlienky v hlave utriedené a cítiť v tele pokoj? Myslím si, že nie. Ako ďalší príklad spomeniem večerné spravodajstvo v televízii, v ktorom nie každá správa je dobrou novinou. Kedy sme sa naposledy v novinách dozvedeli aspoň päť dobrých správ, ktoré by nás potešili, uspokojili a naplnili pocitom rovnováhy, že sa vo svete dejú aj pekné veci? Toto všetko nás pohlcuje do strachu, ktorý sa v nás zachytáva a my sa mu len poddávame.

Ale teraz vyvstáva otázka, prečo? Prečo niektorí ľudia žijú v harmónií a cítia v sebe mier stále? Pretože ja som presvedčená, že každý z nás mier v sebe má, len sa skrýva pod rôznymi oponami obáv. A teraz si kladiem otázku, ako sa nám tieto opony zjavia? Prídu vtedy, keď pocítime nejakú obavu z danej situácie, ktorá nám vezme istotu. Niektoré naše nánosy sú hrubšie a ťažko sa odhaľujú a iným stačí málinko a ľahko sa dostaneme pod tlak, ktorý sa v tele pretaví do nepokoja.

Veľmi záleží aj na tom, v akej rodine vyrastáme. A tu započujeme opäť slovíčko mier. Vychovávala ma moja rodina v rodinnej harmónii? Žili moji rodičia bez sporov? Nehádali sa? Od tohto to taktiež všetko závisí. Pretože všetko so všetkým má svoj súvis. Predstavujem si, ako funguje mier medzi mnou a mojimi blízkymi. Zamýšľam sa teda nad mojou každodennou rutinou. Už len keď pomyslím na to, ako každé jedno ráno je spríjemnené mierumilovným pozdravom od mojej mamy, ocina  a brata, veď to je niečo, čo by si mohol priať každý jeden z nás. Vyčarí mi to úsmev na tvári a nový deň je pre mňa hneď krajší. Vzťahy medzi nami sú kúzelné a presne toto mi dodáva pokoj na duši, cítiť pohodlie domova vždy, keď sa tam vraciam.

Síce ja, ako malá kvapôčka vody vo veľkom oceáne, nemôžem výrazne pomôcť nášmu svetu a celosvetovému mieru, no viem podať pomocnú ruku doma, v najbližšom okolí, môžem rozdávať pozitívnu energiu tam, kde sa práce nachádzam. Je to pre mňa priam až neuveriteľné zistenie, ako všetko toto rozdávanie seba sa za taký krátky, rýchly čas vracia späť. Želám si priestor v čase, v ktorom by každý z nás spravil aspoň jedenkrát za deň akýkoľvek nevšedný skutok, ľudský čin, aby sme spoločne vytvorili mierumilovné prostredie pre nás všetkých. Aké by to tu bolo? Nazvala by som to rajom na zemi.

Slávny spisovateľ Eckhart Tolle raz povedal: „ Keď stratíme vnútorný pokoj, stratíme kontakt sami so sebou. Keď stratíme kontakt sami so sebou, svet nás pomýli a my sa v ňom stratíme.“ V tomto citáte je kus obrovskej pravdy, ktorá vo svete naozaj funguje. Keď necítime sami seba a náš vnútorný mier sa vnoril do neznámych hlbín, ako môžeme fungovať na našej krásnej planéte Zem? Jednoducho sa to nedá. No ak sa začneme venovať našim koníčkom a budeme robiť to, čo nás napĺňa, náš vnútorný pokoj, láska a sloboda sa budú postupne rozvíjať a my budeme spokojní s tým, čo máme a budeme vedieť, čo má pre nás skutočné hodnoty.

Na záver sa vraciam späť k hlavnej myšlienke: „Akú cenu má mier?“ Pre svet je to cena nevyčísliteľne obrovská a pre nás samotných je to hodnota, ktorej cenu si môžeme určiť my sami. Prečo? Pretože na to, aby sme prechovávali mier a pokoj v našich vnútrach, nepotrebujeme žiadne drahé veci. Tie najkrajšie prichádzajú s pocitom šťastia zadarmo. Stačí nám obyčajná radosť zo života.

Komentáre nie sú povolené