vo mne sa skrýva vesmír a rastie
100 km za hodinu
premýšľam
(automobilové preteky)
neustále premýšľam
(evolúcia, kozmická expanzia)
rozhodla som sa –
chcem žiť navždy! Byť nesmrteľná
ako Dióna a Athéna. Byť ničím iným
len všetkým okolo mňa –
Goetheho sonety, Magritte a jeho obrazy,
korintské stĺpy, melancholické tiene plynúce do tmy,
vôňa zimy, jahody, kontakt duší
a Rimbaud – prekliatí básnici… Život je tak nádherný,
okúzľujúci, úchvatný …Zarážajúci!
Rozdiel medzi buržoáziou a robotníckou triedou je väčší
ako počas Francúzskej revolúcie, dnes:
kúpila som náhrdelník s labutími perlami
za 200 eur
niekto umrel od hladu,
niekto predal vlastnú dcéru,
niekoho dcéra nemá ľudské práva
a ja, žena doby neúspešného feminizmu
(objektivizácia ženského tela)
nie som spokojná s vlastnou existenciou.
Aspoň v tomto okamihu, dnes poobede:
som vznešená, v hodvábnych bielych šatách,
ako bohovia na Olympe a moje perly ma zdobia,
božská ako Afrodita
a pozerám na sviečku, ako kríži meče s vetrom
s nádhernou pompéznosťou,
zrazu vietor zvíťazí nad ňou, čo
samo o sebe tragické nie je, iba
nespornou realitou.
Moje telo sa topí v saténe
môj vzhľad je dejinotvorný.
Život je
nádherný
obdivuhodný,
zbytočný a abnormálny,
no aj tak
nehumánne krásny.
Komentáre nie sú povolené