„Čakajte!“ zakričala Hedviga Sovičková. Bolo to ryšavé dievča, ktoré večne nosilo dva zapletané copíky. Mala pehy, jemne hnedú tvár a náušnice z kovu nafarbeného zlatou farbou. „Dnes si si výnimočne obliekla kockovanú sukňu a tričko I AM KING“ povedala mama, Petra Sovičková. Hedvigina mama bola štíhla žena, ktorá milovala mini sukne. „Vyrážame!“ zvolal otec, Bonifác Sovička. Veľký štíhly chlap s hnedými kučeravými vlasmi. „Oci, vážne sa musíme sťahovať?“ opýtala sa Hedviga. „V Senci si nájdeš plno kamarátov rovnako ako tu. A chcela si zvieratko, tak máme možnosť ti ho zaobstarať.“ „No dobre“ vzdychla si Hedviga, keď pozerala na ich starý dom. „No poď“ popohnala ju mamka. Hedviga zabuchla dvere auta a ocko naštartoval nového FORDA RANGERA. Ich auto malo krásnu smaragdovú farbu. Tá farba sa na slnku leskla a vyzerala ako smaragdovo modrá. Prešli dve hodiny a už boli v Nitre, kde bol nábytkový obchod ZLATÁ DOMÁCNOSŤ – ŽI DOKONALO. Tam vystúpili a šli kúpiť nábytok.
Všetci sa rozbehli po obchode. Prvá zastala Hedviga. Videla krásne biele hodiny s rímskymi číslicami. Okolo držiaka na ručičky bol Orgován. Vybrala lístok a dala fajku s fotkou k nápisu hodiny. Potom uvidela peknú mesiačkovo hviezdičkovú manželskú posteľ. Urobila to isté čo pri hodinách. Petra si našla krásnu lampu karamelovej farby. Potom našla rovnakú posteľ ako Bonifác. Drevená, namaľovaná na bazovo s bielym baldachýnom. Keď mali všetko, Hedviga pri pokladni napísala novú adresu: Námestie prvého mája 16, Senec. O hodinu a päť minút boli v Senci. Novému príbytku sa Hedviga nepotešila. „Ale zlatko neplač bude sa nám bývať dobre. Navyše je tu skvelá záhrada, zariadime všetko čo chceme“ utešovala ju mamka. Ocko sa vrátil z obchodu. „Ideš do toho Hedviga?“ Bonifác sa obzeral ale Hedvigu nevidel. „H-nia!“ bola to Hedviga. Mamka sa zasmiala. „Fajn karatistka.“ Dali sa do práce. Schytili farby a maľovali. O pár hodín boli hotoví. A na ich prekvapenie dorazil kamión s nábytkom. „Nejako skoro, nie?“ spýtal sa kuriér. „Nie, v pohode“ odpovedala mamka. „Začíname!“ zakričali všetci traja. Prvú nasťahovali Hedvigu. Izba bola veľká ako jej bývalá trieda. Nočný stolík šiel k oknu a posteľ vedľa neho. Stolík oproti nočnému stolíku a hneď vedľa dverí šla komoda na oblečenie a polička na stenu. Na tú dali trofeje z karate.
„Hedviga?“ „Áno mami?“ „Ideme s tatom na úrad povedať, že tu bývame a vymeniť ežpézetku auta. Priprav večeru kým budeme preč. Ok?“ „Dobre, pripravím. Ahoj.“ Dobre, čo bude na večeru? Premýšľala nahlas. Nakoniec vymyslela Metrový koláč. Keď boli rodičia doma, cítili úžasnú vôňu metrového koláča. Jahoda s čučoriedkami pre mamu a ocka. Ozvalo sa z kuchyne. „Je skvelé keď máme deväťročnú štvrtáčku“ povedal ocko, ktorý zapínal telku. Na jednotke dávali správy, ktoré Bonifác miloval. „Dnešnou témou je sťahovanie“ vyhlásila moderátorka. Takmer každá piata rodina cestovala, aby si našla pohodlnejšie trvalé útočisko. Podľa ministra domov, sťahovania a ochrany, pána Oskara Špagetu, je povolené sťahovať sa len dva razy v živote. Kto to poruší, bude musieť platiť pokutu 10 000 eur. To platí od detstva po smrť. „Čo!?“ vykríkla Hedviga. Ďalej podľa ministerstva školy platí, že hodiny budú o päť minút kratšie a prestávky dlhšie. Dovidenia, pekný večer. Viac na www.čovosvete.sk.
„Hedviga choď spať.“ „Dobrú noc mami, dobrú noc oci.“ „Dobrú zajačik.“ Hedviga si vzala knihu a zapla fialovú lampu, z ktorej viseli hviezdičky. Čítala knihu ZAĽÚBENÁ od Adama Lesníka. Keď bola na desiatej kapitole dočítala, otvorila okno a zaspala. Počas spania sa jej snívavalo toto:
Hedviga žila v krajine Zajkovo. Žili tam ľudia so schopnosťou premeniť sa na zajaca a naspäť na človeka. Najlepšie v tom sne bolo to, že sama bola kráľovná zajacov. Na kraľovaní bolo skvelé toto: zaviedla tradičné jedlo – Kapustovo mrkvové závitky s chlebom. Bol to jej splnený sen. Hedviga sa zobudila a odskackala na WC.
Keď sa vracala zapla hviezdičky, aby videla koľko je hodín. Bolo pol piatej ráno. Ľahla si a znova zaspala. Prešla hodina a pol a budík ju volal aby vstala. Šla sa umyť a spraviť si jesť. Keď bola upravená, rozlúčila sa s mamou a od ocka si vypýtala dve Eurá. „Načo?“ spýtal sa ocko? „Školský bus má zľavu, keď si zakúpim palubnú kartu, môžem ňou platiť v každom dopravnom prostriedku. Aj v zahraničí“ odpovedala Hedviga. „Páči sa.“ „Ďakujem.“ „Uži si deň v novej škole s nov…“ nestihol dokončiť vetu otec Bonifác. „Viem, so všetkým novým. Ahoj.“ Rozlúčila sa Hedviga. Hedviga nevie, že si rodičia pre ňu prichystali prekvapenie, ak si nájde kamaráta. „Ako ju poznám bude chcieť zajaca. Preto zamierime do obchodu VŠETKO PRE ZAJACE“ povedal otec. Hedviga si v autobuse sadla vedľa dievčaťa, ktoré malo rado kone. „Ahoj, ako sa voláš?“ Začala Hedviga neisto. „Ja? Ja som Alex Prášková. A ty?“ „Som Hedviga Sovičková.“ „Ty si Sovičková?“ „Áno, prečo?“ „Lebo ty bývaš na… Námestie prvého mája 16?“ „Áno.“ „Tak sme susedky.“ „Naozaj?“ spýtala sa prekvapene Hedviga. „Áno. Ja bývam na 18, dva domy od teba.“ „Super!“ tešila sa Hedviga. „Budeme najlepšie kamošky?“ spýtala sa Hedviga. „Jasné“ odpovedala Alex. „Prečo máš aktovku?“ spýtala sa Alex. „Neučíte sa?“ odpovedala otázkou Hedviga. „Nie, prvé dva týždne sme na výletoch“ povedala Alex.
Vtom sa ozval šoférov hlas. „Študenti vystupovať. Užite si deň.“ „Hedviga aká si trieda?“ opýtala sa Alex. „4.A.“ „Okej, preto…“. Alex nestačila dopovedať, pretože pred budovou školy nastupovali žiaci 4.A triedy na výlet. „Čo? Meškáme!“ povedala Alex.
„Pamätajte, ak niečo pokazíte, alebo…“ dávala žiakom pokyny triedna učiteľka, pani Čokoládová. „Prepáčte, že meškáme. To je Hedviga Sovičková, nová žiačka.“ povedala Alex. „Dobre. Zaraďte sa. Takže ak niečo pokazíte alebo ukradnete, máte automaticky dvojku zo správania. Odchádzame do ZOO“ povedala učiteľka a celá trieda napocodovala k autobusu. V autobuse sa učiteľka spýtala: „Má každý dve eurá? Prečítam zoznam a každý donesie peniaze.“ Alex s Hedvigou si sadli ku dverám. „Hedviga, máš tu nejaký batoh?“ spýtala sa učiteľka. „Nie.“ „Páči sa, zober si môj“ navrhla učiteľka Hedvige. „Ďakujem“. „Vyber si z aktovky veci a daj ich do môjho batoha. Odnesiem ti tašku do triedy. Ty zatiaľ rozdaj žiakom červené šatky“ povedala učiteľka Hedvige. „Študenti, Hedviga vám rozdá šatku, ktorú si zaviažete okolo krku ako poznávací znak.“ Keď boli šatky rozdané, učiteľka dala povel, aby vyrazili. Cestou v autobuse sa žiaci živo rozprávali a prekrikovali. „Študenti vystupovať, prajem pekný výlet v ZOO“ oznámil vodič, keď boli v cieli. Deti si urobili spoločnú fotku a učiteľka im vysvetlila aký majú v ZOO program. „Zahráme sa hru. Vyberte si zápisník a pero. Skupinu dievčat povedie Hedviga a chlapcov Boris. Keď odštartujem, dievčatá pôjdu do exotária a chlapci do terária. Skupina, ktorá skončí prvá, má červený bod, druhá skupina urobí päť drepov. Pripraviť sa, pozor, štart!“ Prvé vybehli dievčatá, našli desať a chlapci osem zvierat. Ďalšia zastávka bola pri šelmách. Úlohou bolo zistiť, kde šelmy prezimujú vo voľnej prírode. Zistila to Hedviga: „Zvieratá, ktoré žijú na savane nepotrebujú prezimovať, je tam teplo a tie zvieratá sú zvyknuté. Polárne zvieratá sú zvyknuté na zimu. Takto to príroda vymyslela.“ „Správne. Teraz sa bavte, ale keď budete počuť heslo červené stužky, príďte k Sove snežnej“ povedala učiteľka.
Hedviga s Alex študovali o zvieratách a ostatní sa hrali na preliezkach. Vtom počuli heslo červené stužky. Všetci sa rozbehli k Sove snežnej. Pri sovách ich privítala ošetrovateľka. „Vitajte na koncerte ZOO ZOSTAŇ S NAMI. Sovy a papagáje vám ukážu čo vedia a potom ich vypustíme aby ste ich pohladkali“ povedala ošetrovateľka. Ošetrovateľka udala na flaute tón a papagáje spustili: „Čik -čik“ potom sovy spustili: „Hú – hú“. A nakoniec to znelo: „Čik – hú – čik – hú“. Keď otvorili klietku papagáje so sovami spievali a lietali po okolí. Na Hedviginej ruke pristála plamienka, na Alexinej papagáj. „Dobre deti odchádzame“ povedala učiteľka. „Dovidenia!“ zakričali deti zborovo.
Keď sa vrátili do školy. Hedviga rodičom v aute rozprávala, čo sa dialo na školskom výlete. Keď zaparkovali pred obchodom VŠETKO PRE ZAJACE, rodičia si vymenili pohľady a povedali: „Vieš Hedviga, my sme sa dohodli, že dostaneš zvieratko. Pretože máš rada zajace dostaneš zajaca“. Hedviga chvíľu neverila vlastným ušiam. „To je bombastické!“ a objala mamu a tata. Nakoniec ocko mal pravdu. Našla si veľa nových kamarátov a v škole sa stala predsedníčkou triedy.