Hovorievalo sa, že keď skočíš do oceánu Malgrofi, musíš splniť tri úlohy, ináč sa už z oceánu nikdy nedostaneš. Loren bola dvanásťročné dievča, neustále premýšľala, že čo sa za tým oceánom skrýva…
Jedno ráno, keď mala ísť do školy, namiesto toho sa rozhodla, že do školy nepôjde, nastúpila do vlaku, a tak cestujúc neustále premýšľala, že kam sa dostane. Bolo jej to jedno, lebo z každej strany sa dalo dostať na ostrov Malangutan. Mala aj dobrý dôvod, lebo ten ostrov bol obkľúčený oceánom Malgrofi. Dostala sa do Nemecka, bol do pre ňu šok, lebo jej brat je už dva roky nezvestný a videli ho naposledy v Nemecku. Teraz sa musela rozhodnúť medzi dvomi vecami: buď si splní sen a vydá sa na ostrov Malangutan alebo pôjde hľadať svojho brata. Rozhodovala sa do nekonečna. Spamätala sa až keď oznámili, že za desať minút letí lietadlo na Malangutan. Nevedela čo má robiť, ale mala na rozhodovanie len desať minút.
Rozhodla sa, že pôjde hľadať svojho brata. Tak sa pobrala a išla ho hľadať. Cestou sa všetkých vypytovala či nevideli jej brata. Narazila na jedného staršieho pána, ktorý robil strážnika a ten jej sľúbil, že pozrú záznamy z kamier staré dva roky dozadu. Čo aj sľúbil, to aj dodržal. Na poslednom zaznáme bolo vidieť, že jej brat nastupuje do čierneho auta. Bolo to zvláštne, lebo tu istú ŠPZ videla na letisku, keď prišla do Nemecka. Opýtala sa toho pána, že či nemá ešte jeden záznam. Samozrejme že ešte sa jeden našiel, ale bol starý jeden rok. Pozrela sa naňho a videla ako jej brat vstúpil do domu, ktorý bol celý tmavý a nemal ani okná. Loren hneď vedela, že jej brat má niečo za lubom. Teraz len musela zistiť že čo. Zazrela číslo domu a adresu. Vydala sa hľadať ten dom. A nakoniec po dvoch hodinách našla ten dom. Otvorila bránu do domu a vstúpila doň. Prišla a otvorila hlavné dvere do domu, bola tam všade tma až na konci domu bolo svetlo, vydala sa za ním, a keď už bola takmer na konci, svetlo prestalo svietiť. Bolo to ako nočná mora. Chcela sa vrátiť, ale dvere sa zabuchli. Dostala so do pasce. Padla na ňu železná klietka. Za chvíľu okolo nej chodil nejaký pán, nevedela kto to je a bála sa. „Hej, okamžite ma pusť!“ skríkla. „To nebude také ľahké, povedz, prečo si sa sem vkradla?“ „Hľadám svojho brata.“ nervózne odpovedala. „A ako sa volá tvoj brat, ty potvora malá?“ „Za prvé, nehovor mi tak a za druhé, volá sa Tomáš Sambuka.“ V tom momente mu padla ústna sánka, zistil, že hľadá vlastne jeho. V tej chvíli sa rozsvietil celý dom a navzájom sa objali. Vrátili sa potom spolu domov. Loren čakali doma veľké tresty, zato že utiekla do zahraničia, ale keď zistili, že priviedla svojho brata, tak všetky tresty lusknutím prsta zmizli. Jej brat jej porozprával, že to čierne auto a ten čierny dom, tak to nebolo nič, len chcel byť záhadný. Loren sa ho opýtala, že ako sa stratil a on jej odpovedal: „Nastúpil som do auta, ktoré ma doviezlo na letisko a odtiaľ som sa ďalším čiernym autom dostal sem a ty si ma našla.“
Ešte jej potom porozprával, že oceán Malgrofi je len vymyslená báchorka pre deti. Loren sa pousmiala a povedala, že žiaden oceán Malgrofi už hľadať nebude a chce ostať s ním. Vtom zazvonil budík, Loren musela vstávať do školy a bola nesmierne šťastná, že ten neskutočný sen skončil a ona môže ísť do školy.