Cudzie slovo označujúce druh verejného stravovania – fast food, teda rýchle občerstvenie – sa stáva čoraz populárnejším aj na území Slovenska. Prevádzky sú založené na zvýšenej rýchlosti obsluhy, na rýchlom výbere jedla, predaji a konzumácii za nízku cenu.
Existencia ponuky rýchleho občerstvenia začala už v starovekom Ríme, ale spoločnosť si ho do dnes spája najmä s Amerikou, kvôli komerčným a svetoznámim podnikom, ktoré boli založené práve v USA. Začiatok modernej histórie fast foodu sa často pripisuje dátumu 7. jún 1912, kedy sa v Amerike otvorila prvá reštaurácia, ktorá sa špecifikovala na rýchle občerstvenie – Automat.
Po zaznamenaní veľkého úspechu tejto triedy gastronómie sa postupne otvorili ďalšie firmy. Sukcesivne sa na scénu dostávali aj dnes už svetoznáme reťazce reštaurácií, ako je napríklad McDonald’s alebo KFC.
Odpoporcovia rýchleho občerstvenia už desaťročia poukazujú na viacero negatív tohto typu potravy. Pripisuje sa k nim nízka kvalita potravín, uberanie spoločensko-kultúrnej hodnoty, negatívny vplyv na ľudské zdravie. Aj napriek nízkej cene a praktickosti by mala spoločnosť preferovať enviromentalistami odporúčanú alternatívu slow food.
V dnešnej spoločnosti vzniká aj ďalší paradox, ekvivalentný problematike fast a slow foodu. Ide o otázku rýchlej a pomalej módy. Prvé z pomenovaní označuje menej kvalitné, lacné, masovo a strojovo vyrábané odevy, pri výrobe ktorých sa často porušujú základné ľudské práva a slobody, zatiaľ čo za pomenovaním slow fashion sa skrývajú odevy, ktoré sú vyrábané z trvácneho kvalitného materiálu a pri ich výrobe sa zakazuje akékoľvek konanie, ktoré nie je v súlade s ľudskými či pracovnými právami. Označuje sa tiež pojmom udržateľná móda.
Jedným z riešení tejto ekonomickej ťažkosti je tzv. kapsulový šatník. „Definovaný je ako šatník, ktorý pozostáva z niekoľkých kúskov, ktoré sú nadčasové a dajú sa jednoducho navzájom kombinovať.” (Simona Lichá, Viete čo je kapsulový šatník? Naučíme vás, ako sa celý rok obliekať zo 40 kúskov oblečenia, www.aprilmagazin.curaprox.com)
Naším cieľom bolo zistiť úroveň popularity fast a slow foodu a fast a slow fashion módy u mladých ľudí a ich pohľad na enviromentálne a zdravotné dôsledky týchto produktov. Pre účely získania dát bola zvolená metóda dotazníka. Dotazník bol zodpovedaný mladou generáciou občanov mesta Senec, keďže fenomén rýchleho životného štýlu sa dotýka najmä mladých ľudí.
Úlohou 30 respondentov vo veku 15 – 18 rokov bolo odpovedať na 4 nenáročné otázky. Prvá otázka zisťovala, či oslovení poznajú význam a rozdiel medzi už spomínanými pojmami. Výskum ukázal, že až 20% z hlasujúcich nepozná aspoň jeden z pojmov a 40% nedokáže vysvetliť diferenciu. Otázka číslo dva sa dotýkala obľúbenosti rýchleho stravovania. Z odpovedí vyplynulo, že fast-food reštauračné reťazce obľubuje až 60% z opýtaných a až 35% ich preferuje nad domácou stravou. Taktiež skutočnosť, ktorá sa zistila položením tretej otázky, je veľmi alarmujúca. Každý z oslovených vlastní niekoľko druhov oblečenia, ktoré patria do triedy fast fashion. Popularita rýchleho života každým dňom stúpa, aj keď na poslednú otázku, ktorá zahŕňa environmentálnu problematiku, všetci účastníci odpovedali kladne. 100% z opýtaných si uvedomuje závažnosť znečistenia životného prostredia a ohrozenia zdravého života, ktoré sú spôsobené týmito produktmi. O myšlienke, ktorá by mohla začať cestu k zmene celej situácie, sa, žiaľ, nikto nezmienil.
Senzácia rýchlej a modernej spoločnosti už nepatrí medzi nezvyčajné znaky, ako potvrdil aj náš dotazník. Podniky s rýchlymi produktmi prinášajú pohodlie a bezstarostnosť, ktoré ale napriek veľkým úspechom, často končia v skládkach odpadu. I v našom meste vidíme každým rokom pribúdajúce podniky s ponukou garantovanej rýchlosti občerstvenia, ktorých sympatie rastú aj napriek ich škodlivým dôsledkom a lepším, zdravším, ale menej pohodlným alternatívam, ako sú napríklad slow food či v módnom priemysle slow fashion.