Denne sme zavalení množstvom informácií rôzneho druhu. Niektoré sú užitočné a prospešné, iné zavádzajúce a klamlivé. Zaujímavé je, že ľudský mozog posunie do vedomia iba 2% informácií, ktoré spracováva. Znamená to, že človek vidí svet taký, aký by si ho prial vidieť, nie taký, aký v skutočnosti je. Hovoríme o tzv. selektívnom vnímaní.
Všetky informácie, ktoré k nám prenikajú, je potrebné filtrovať. Ale ako? V mozgu predsa nemáme niečo také ako sitko na cestoviny. Práve kritické myslenie by malo byť tým sitkom. Jeho vznik a schopnosť ,,cediť“ informácie ovplyvňuje nielen rodinné, školské prostredie, ľudia, s ktorými sa stretávame, ale aj nadobudnuté poznatky, získané skúsenosti a v neposlednom rade aj sociálne siete. Ale najdôležitejší materiál, z ktorého by sa malo v hlave každého dieťaťa modelovať sitko, je rodina. Preto sa budeme venovať vplyvu rodinného prostredia na formovanie kritického myslenia u dieťaťa.
Aj napriek tomu, že slovo kritické myslenie sa vo svete začalo výraznejšie skloňovať len v posledných rokoch, jeho problematikou sa zaoberali už starovekí Gréci, počnúc Sokratom a jeho známym sokratovským dialógom.
Slovo kritický pochádza z gréckeho slova krinein, čo znamená posudzovať alebo rozlišovať. Kritické myslenie nemôžeme dávať do asociácie s kritikou, čiže negatívnym alebo odmietavým postojom k niečomu. V našom prípade hovoríme o opatrnosti, obozretnosti a logickom uvažovaní. Keď kriticky uvažujeme, sa podľa portálu eduworld.sk (1) ,,snažíme hlbšie a dôkladnejšie pochopiť súvislosti a objaviť s tým súvisiace teórie a informácie, ktoré by nám neprišli na um len pri pasívnom a povrchnom prijímaní a využívaní informácií“.
Jednoducho povedané, prostredníctvom kritického myslenia sa snažíme o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Nepodliehame prvému dojmu, všeobecnej mienke či urgentnosti danej informácie, ale vytvárame si na ňu vlastný názor.
Aké procesy sa skrývajú za kritickým myslením? Prvým bodom je nastolenie problému a kladenie si otázok. Kritické myslenie funguje ako komplex myšlienkových operácií, ktorý hľadá argumenty a pripúšťa protiargumenty. Výsledkom sú logické úsudky.
Podľa Koníčkovej (2) v rámci kritického myslenia ,,dochádza k osvojovaniu a prepájaniu analogických javov, k združovaniu niekoľkých postupov, operácií, prostriedkov a organizačných opatrení, ako sa prejavujú v realite“.
Pri kritickom myslení sa neopierame iba o informácie zvonka a názory druhých. Rovnako je dôležité sledovať vlastné pohnútky a myšlienkové procesy, ktoré vedú ku konečnému rozhodnutiu. Kritické myslenie dáva myšlienkam štruktúru, umožňuje efektívne triediť informácie a posilňuje schopnosť vlastné argumenty prezentovať. Na rozdiel od kritického myslenia je nekritické myslenie iba iracionálne, nedôsledné a je iba domnienkou.
Podľa portálu eduworld.sk (3) je osoba s kritickým myslením definovaná ako ,,človek, ktorý využíva kritické myslenie a v bežnom živote rozlišuje nielen medzi názormi a faktami, chápe historické súvislostí, vie si prepájať ekonomický a politický kontext, používať viaceré cudzie jazyky, hodnotiť umenie a literatúru, využívať komunikačné a informačné technológie, ale aj prejavovať solidaritu, pracovať v tíme a byť flexibilný pri rýchlych zmenách“.
Existujú rôzne metódy kritického myslenia, ktoré je možné využívať v každodennom živote. Ide napríklad o brainstorming či brainwriting, v školskom vyučovacom procese sa využívajú metódy ako E-U-R, Cinquain, Round robin, I.S.E.R.T. či rôzne myšlienkové mapy.
World Economic Forum (4) hovorí, že v nadchádzajúcich rokoch bude kritické myslenie na druhom mieste spomedzi desiatich TOP spôsobilostí a zručností človeka, ktorými by mal disponovať.
Prostredím, ktoré človeka azda najviac ovplyvňuje, je rodina. Je kolískou života malého človiečika, miestom výchovy, vzdelávania sa a vytvárania sociálnych väzieb. Vďaka nej spoznávame svet, učíme sa, ako v ňom obstáť a socializujeme sa. Keďže deti od útleho detstva kopírujú svojich rodičov, preberajú ich zmýšľanie a názory, je dôležité, aby boli rodičia pre deti vzorovými príkladmi a usmerňovali jeho životné kroky. Výchove detí by sa mala venovať veľká pozornosť.
Bolo dokázané (Koníčková) (5) , že deti, ktoré nie sú schopné kriticky myslieť, majú vo väčšej miere problémy so správaním a s učením sa a nesprávne interpretujú informácie. Zručnosti kritického myslenia by im pomohli lepšie pochopiť seba, ostatných ľudí a svet vôkol. Kritické myslenie môže byť nápomocné pri každodennom riešení problémov, tvorivosti a pri produktivite. Rodičia, ktorí učia deti kritickému mysleniu, ich učia aj samostatnosti. Deti vedia lepšie formovať vlastné názory a dospieť k vlastnému rozhodnutiu bez zásadného vplyvu okolia.
Výchova ku kritickému mysleniu je náročný proces. Akým spôsobom sa môže realizovať v rodine? Rodičia by mali otvorene diskutovať s deťmi, vyzývať ich prezentovať vlastné názory a postoje, učiť ich rozlišovať medzi pravdivými a nepravdivými informáciami a hlavne byť im sami príkladom. Rovnako by rodičia mali deťom poskytnúť viacero uhlov pohľadu na určitú problematiku, pri každom z nich zvažovať dobré a zlé stránky. Dôležité je vytvorenie priateľskej a uvoľnenej atmosféry medzi rodičmi a deťmi. Rodičia by nemali svoje deti trestať za ich názor. V prípade, že názor dieťaťa nie je objektívny, úlohou rodičov je vysvetliť dieťaťu dôvody a usmerniť ho nájsť iné riešenie.
Memorovanie učiva zo školy môže byť pre dieťa otravné, preto by mu mali rodičia vysvetliť, ako pristupovať k školským vedomostiam – získané poznatky sú kameňom, na ktorom môže budovať svoju inteligenciu; získané poznatky sú odrazovým mostíkom, vďaka ktorému sa môže odraziť pri riešení problémov; získané poznatky sú pre neho miskou váh – umožňujú mu porovnávať rôzne situácie, dostupné možnosti riešenia a hľadať východisko.
Azda najdôležitejším aspektom, ako viesť deti ku kritickému mysleniu, je byť im príkladom. Je dobré, aby rodič nahlas rozmýšľal o veciach a zvažoval alternatívy. Takéto modelovanie kritického myslenia umožňuje deťom pozorovať myšlienkové pochody rodičov.
Knihy. Sú studnicou múdrostí a balzamom pre dušu. Rodičia by mali viesť deti k čítaniu kníh, aby sa im otváral obzor, rozvíjala fantázia a kreativita. Je dôležité, aby rodičia učili deti vybrať si tú správnu knihu.
Keďže sa deti najlepšie učia metódou pokus – omyl, pravidelné hranie sa s dieťaťom podporuje kritické myslenie. Deti sa nielenže učia taktizovať v hre, ale tým, že trávia s rodičmi čas, získavajú priestor na hlbšiu diskusiu o veciach a možnosť kriticky ich skúmať.
Hravú formu možno využiť aj tak, že rodičia dieťaťu uvedú modelovú situáciu a spoločne hľadajú riešenia. Deti zistia, že existuje veľa spôsobov, ako sa dá daný problém vyriešiť.
Ďalšou metódou, ako v dieťati podporovať slobodné rozhodovanie, je nechať ho vybrať, ako chce minúť vreckové. Táto metóda je opäť založená na metóde pokus – omyl, pretože dieťa na vlastných chybách zisťuje, či sa rozhodlo správne a má možnosť uvážiť, ako inak by sa v budúcnosti malo rozhodnúť. Rovnako je vhodné dieťa pochváliť, ak sa rozhodlo racionálne, prípadne usmerniť, ak by chcelo vreckové minúť neuvážene.
Určite poznáte nepísané pravidlo, že deti majú na všetko veľa otázok. Rodičia by ich v takomto prípade nemali odbiť, ale naopak, podporovať v kladení otázok, pretože tým sa podporuje kritické myslenie dieťaťa. Dieťa nielenže získa cenné poznatky, ale naučí sa aj správne komunikovať, klásť otázky a vyhodnocovať odpovede.
Kritické myslenie je dôležité aj pri čítaní s porozumením. Dieťa by malo vedieť získané poznatky uplatniť v praxi či vďaka nim vedieť vyriešiť problém.
Čo z toho všetkého vyplýva? Prvoradú úlohu pri rozvoji kritického myslenia má práve rodina. Rodinné prostredie je miestom, kde vyrastáme, získavame prvé zručnosti a formuje sa naša osobnosť. Rodičia majú pri výchove a vzdelávaní svojich ratolestí nezastupiteľnú úlohu. Z dôvodu, že deti už odmala kopírujú správanie a zmýšľanie rodičov, by sa práve rodičia mali snažiť byť pre svoje deti dobrým príkladom a vzorom. Rodičia by sa vždy mali snažiť o vytvorenie pokojnej, priateľskej a otvorenej atmosféry. Nemali by dieťa trestať za svoj názor či chyby, ale rozumne mu vysvetliť, ako by sa malo zachovať v budúcnosti. Dieťa by malo k rodičom cítiť rešpekt, ale zároveň aj dôveru.
Mozog dieťaťa je ako špongia. Nasáva všetko, s čím sa dostane do kontaktu, bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé. Preto by bolo vhodné už odmala podporovať transformáciu tejto špongie na už spomínané sitko. A v tomto procese má najdôležitejšiu úlohu rodina.
[1] Kritické myslenie – povinná výbava každého z nás. In: eduworld.sk. [cit. 2023-04-17]. Dostupné na internete: <https://eduworld.sk/cd/nl/570/kriticke-myslenie-povinna-vybava-kazdeho-z-nas>
[2] KONÍČKOVÁ, J. Prečo je dôležité rozvíjať u detí kritické myslenie? In: eduworld.sk. [cit. 2023-04-17]. Dostupné na internete: <https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/8995/preco-je-dolezite-u-deti-rozvijat-kriticke-myslenie>
[3] Kritické myslenie – povinná výbava každého z nás. In: eduworld.sk. [cit. 2023-04-17]. Dostupné na internete: <https://eduworld.sk/cd/nl/570/kriticke-myslenie-povinna-vybava-kazdeho-z-nas>
[4] Kritické myslenie pomáha rozlišovať. 2020. [cit. 2023-04-17]. Dostupné na internete: <https://silverdium.sk/klub-optimistov/kriticke-myslenie-pomaha-rozlisovat/>
[5] KONÍČKOVÁ, J. Prečo je dôležité rozvíjať u detí kritické myslenie? In: eduworld.sk. [cit. 2023-04-17]. Dostupné na internete: <https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/8995/preco-je-dolezite-u-deti-rozvijat-kriticke-myslenie>