Kde bolo, tam bolo, bola raz malá dedina. Tá dedina sa mala vymenovať za mesto. Ale bol by to škandál, keby nemala meno. A na mene sa ľudia hádali celé dni i noci. Zatiaľ čo sa hádali, nikto sa nestaral o nič. O kravy, ovce, kozy. Najprv si to ľudia nevšimli, no potom tam bol svinčík. Všade sa roznieslo seno a slama. Ľudia vybrali dvanásť najmúdrejších občanov, aby s tým niečo urobili. Keď zasadli za stôl, ozval sa ten najstarší: „Najprv vyriešme meno mesta, potom ten neporiadok,“ povedal. „Ja by som vyriešil najprv ten neporiadok a potom meno,“ ozval sa najmladší. Nakoniec sa dohodli na mene Senec kvôli tomu, lebo po uliciach bola slama i seno. Keďže na druhý deň už mali vymenovať Senec za mesto a všade bol ešte stále ten svinčík, vymysleli, že mesto vyzdobia senom a slamou. A tak na tom celú noc pracovali. Ráno, keď prišiel kráľ a videl tú nádheru, hneď sa spýtal na meno tohto nového mesta a všetci naraz mu odpovedali: „Senec!“ Kráľovi sa to meno zapáčilo a bez váhania ho vymenoval za mesto. A táto povesť sa rozpráva doteraz.