Žijeme len raz. Veta, ktorú už každý z nás počul minimálne raz. Väčšinou táto veta je vyslovená tesne pred tým, ako sa človek rozhodne spraviť niečo, čo bude neskôr ľutovať. Samozrejme sú výnimky, kedy táto fráza ponúkne možnosti užiť si niečo naplno. V hovorovej reči tomu nikto nepripisuje zvláštny význam, avšak je tu zopár otázok, ktoré zaujímajú niekoľko zvedavých hláv.
Naozaj žijeme len raz ? Určite už mnohí, ak nie všetci, zažili takzvané deja vu. Pocit akoby sme situáciu, v ktorej sme, už raz zažili. Niektorí experti tvrdia, že ide o oneskorenie medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu. Toto tvrdenie znie veľmi logicky, avšak zamyslieť sa nad inou možnosťou nie je zlý nápad. Často sa zamyslím nad tým, či ide naozaj o mozog a nie o ľudskú dušu. Nikto nemôže na sto percent tvrdiť, že deja vu nie je rýchly záblesk z nášho minulého, ba predminulého života. Z tejto možnosti mi prebiehajú zimomriavky po tele a príde mi to fascinujúce. Predstava toho, že ľudská duša je nesmrteľná a život, ktorý žijeme, nemusí byť prvý, je neuveriteľná. Prečo sa niektorým ľuďom dejú paranormálne javy? Prípadne tu niektoré duše boli tak dlho, že už je náročné vojsť do ľudskej schránky a je ľahšie radšej si len tak lietať na vôkol? Tiež sa mi nechce veriť, že po živote nastane len tma a ticho. Nič. Život bude pokračovať, no ja už sa na tom ďalej nebudem podieľať. To je vec, ktorej veriť nechcem a radšej budem dúfať, že sa vrátim v inej podobe alebo v inej časti vesmíru opäť do života.
Nie je vesmír príliš veľký na to, aby v ňom bola len jedna planéta, na ktorej prebieha život? Podľa môjho názoru je. Každý večer pri pohľade na tmavú oblohu vidím rozsvietených milión hviezd. Je ich tak nespočetne veľa, že nie je možné ich vidieť za jeden večer či za celý život. Pre nás sú to hviezdy, no možno, možno v nejakej inej dimenzii alebo svete tieto naše hviezdy nemusia byť hviezdami. Čo ak sú to nejaké nočné lampáše takzvaných mimozemšťanov? Mimozemšťania, ďalšie pomenovanie vytvorené ľuďmi. Ich názov je jasný, napovedá nám, že nežijú na planéte Zem. Väčšina ľudí si predstaví nejakého neznámeho tvora, hoci to nikde nebolo napísané ako pravidlo. Je možné, že vo vesmíre sa nachádza nejaký život okrem nášho.
Možno každý máme naše odzrkadlené my v inom svete. Naše ja niekde mimo nášho známeho sveta. Azda v tomto našom druhom živote, o ktorom nevieme, žijeme, akonáhle sa ponoríme do ríše snov vo svete, ktorý žijeme stále a vnímame ho za vlastný a jediný. Nemusíme byť my ako ľudia na planéte Zem takí originálni a jedineční, ak vo vesmíre existuje niekoľko podôb nás samých či úplne rozdielnych osobností alebo stvorení. Dá sa fantazírovať či snívať o rôznych možnostiach a každému prídu na rozum iné myšlienky o konci sveta, vesmíre a živote. Avšak, otázka, ktorá práve mne bude stále víriť hlavou je: Naozaj žijeme len tu a teraz?