Keď sa túlam mojim mestom,
vidím život z nadhľadu.
Senec sa stal pekným miestom,
prechádzam sa pešou zónou a cítim dobrú náladu.
Známych stretám každým krokom,
prehodíme zopár nenútených slov.
A aj keď starnem každým rokom,
neuberá to z mojich detských snov.
Som v meste na námestí,
mám pocit, že sa tu viac nik nezmestí.
Senecká tepna je plná,
pulzuje v nej život z plna.
Chcem tu takto chvíľku snívať,
kým so mnou začnú emócie kývať.
Nechcem svoje city ďalej skrývať,
budem chvíľu s vami chatovať.
Spravím fotku, hashtag Senec,
pošlem na sieť a ohlasov mám hneď kopec.
V TG-čku je dnes párty,
sú tu chlapci, baby aj Ty!
Senec žije, to je super,
kto dnes nie je s nami, je náš súper.
S polnocou sa nebo hviezdami plní,
hladina seneckých jazier sa ladne vlní.
Zatúžim sa schladiť trochu,
skočím do jazera z boku.
Voda je ako káva,
veľmi dobre sa v nej pláva.
Myšlienky si pekne utriedim,
vnímam postupne samé pozitíva.
Z jazier rovno domov trielim,
moja chuť žiť je intenzívna.
Keď sa ráno z okna pozriem,
spolu so mnou mestečko opäť ožíva.
Život prúdi, slnko svieti
celý deň sa túžim váľať v sieti.
Stromy šuštia, vietor fúka,
mraky sú v nedohľadne.
Opodiaľ voňajú polia a lúka,
ľahnem si do nej bezohľadne.
Aj keď nikto nevie kam ho osud zaveje,
Viem, že nikdy nezabudnem na svoje korene.
Na svoju rodinu, otca, mať,
vždy sa budem do svojho mesta vracať rád.