V ČEREŠŇOVOM SADE
Sadnem si k tebe na lavičku,
iba tak,
rozcuchaná,
v matnom tričku.
Rozsvietime oči slepých mímov,
zakvitneš budúcnosťou,
machom s odtlačkom môjho dychu,
lanskou zimou.
V milosrdnom objatí
nočných drám
rámuješ ma do tichých rozhrešení,
kým
mlčky sa ti spovedám.
SO SPOMIENKOU
Odišli.
Tí, čo mali zostať,
rozkvitnúť do ticha,
premeniť vodu na víno,
svietiť nám v tme,
znova zavoňať budúcnosťou.
Dotyky uschli im v dlaniach,
skôr, než stačili ich rozdať.