Naša bláznivá dovolenka so psom
Ahojte, volám sa Mia, mám deväť rokov a rada by som vám rozpovedala príbeh o našej prvej spoločnej dovolenke so psom.
Moja rodina vždy túžila po psovi a nakoniec sme sa s mojou mamou, tatom a mladším šesťročným bratom Teom vydali do útulku nejakého si vybrať. Bolo tam veľa pekných psíkov, ktorí na nás smutnými očkami pozerali, dúfajúc, že si ich vyberieme, ale brat rozhodol: “Tohto chcem! Pozrite, aký je zlatučký. Mami, tati, prosíííííím.” Z klietky sa na nás pozeral kríženec jack russela a borderkólie, veselo krútil chvostíkom a my sme sa do neho všetci zamilovali. A tak sa naša rodina rozrástla o Deryla.
Prišlo leto, čas dovoleniek a mne napadlo: “Zoberme aj Deryla!” Zbytok rodiny súhlasil a tak sme 1. júla pobalili veci, psa a vyrazili na našu dobrodružnú cestu.
Cesta ubiehala ako zvyčajne, až kým sme neprišli na železničné priecestie. Čakajúc v kolóne pred spustenými závorami, Deryl otvoril okno, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. “Pozrite, aká pekná mačička,” zavolal brat, ukazujúc na mačku vyhrievajúcu sa pri najbližšom dome. “Deryl, nie!” počula som už len kričať mamu sledujúc nášho psa vyskakujúceho z okienka a rútiaceho sa za mačkou. Otec sa za ním rozbehol a práve vtedy sa dali závory hore a blokovali sme cestu, ostatné autá potom na nás trúbili. Spotený a nahnevaný otec sa vrátil s Derylom na rukách a pokračovali sme v ceste.
Delilo nás už len pár minút od cieľa, keď sme za sebou začuli: “Viú, viú, viú!” Dali sme auto ku krajnici a policajt nám vraví: “Pane, prečo nemáte pripútaného psa? Dostali sme hlásenie, že pes šoféruje toto auto!” Deryl, sediac ocinovi na kolenách, šťastne oblízal policajtovi tvár a my sme odchádzali s poriadne mastnou pokutou. Takto vyčerpaní z cesty s naším psom sme šťastne dorazili do apartmánu.
“Klop, klop” ozvalo sa spoza dverí. Prišla nás privítať majiteľka apartmánu, ktorá v rukách držala ako darček doma vyrobené klobásy. “Deryl, ani na to nemysli, neopováž sa!” zahromžil tato. Náš pes, vyhladnutý cestou, skočil na pani a zjedol všetky klobásy.
Zahanbení sme sa radšej vybrali okúpať sa do bazénu. Bolo tam veľmi rušno, dospelí plávali, deti si hádzali loptičku a zrejme tá sa zapáčila aj nášmu Derylovi. “Pozor!” zakričal fúzatý pán a my sme sa už len prizerali, ako náš pes skáče do bazéna a šťastne drží loptičku v papuli. Ľudia tam šomrali a nadávali: “Zoberte si toho psa! To je ale neslušné! Aký nevychovaný pes!”
Celí červení sme sa radšej pobrali k jazeru. Tam bolo ľudí pomenej a my sme si tak mohli vychutnať ničím nerušené kúpanie. Teda až do doby, keď prišla ďalšia rodina so svojím psíkom a náš Deryl zhodnotil, že je čas sa trochu ponaháňať. Pri naháňačke pobehali a zašpinili všetky deky. Až mama rázne zakročila: “Odchádzame na apartmán! Už mám toho plné zuby!”
Na druhý deň sme radšej vynechali bazén aj jazero a vybrali sme sa do lesa. Tam sme nestretli ani živej duše, ale aj napriek tomu začal Deryl na jednom úseku strašne štekať. Začuli sme šuchot a divné zvuky a všetci sme sa rozutekali preč. Myslíme si, že to bol medveď a Deryl nás pred ním zachránil.
Síce nám Deryl spravil veľa nepríjemností, ale aj napriek tomu cestujeme naspäť domov šťastní a hrdí, že nás zachránil. Najbližšie leto môžeme naplánovať ďalšiu spoločnú dovolenku.