Zámky
Píšem zabudnutú skladbu
Srdce tvoje pripomína hradbu
Že vraj mi nejdú rýmy ani slová
Ťažko sa už začne odznova.
Možno nie som akého si chcela
Možno nie som pre teba vhodný
Možno nie som definícia perfektného tela
Možno nie som tvojho času hodný.
Vieš to dobre hrali sme šach
Pocity k tebe väčší vrah
Raz prekvapí poteší ružami
Raz zavretý som za mrežami.
Počul som že máš rada víno
V pohári ktorý je zlepený
Prečo stíchlo?
V pocitoch som väznený.
Neviem odomknúť Zámky
O pocitoch k tebe vyškrtané hárky.
Nedokážem sa dostať preč
Zámok ako sarkastická reč.
Oči modré tvoje vidím cez mreže
Trápiš ma na teba stále myslím
Citlivá povaha ma reže
Rany žiaľ už nevyčistím.
Pochopíš týmto čo som chcel povedať?
Teda aspoň dúfam
Bez teba po svete sám sa túlam
Urob zmeny, urobím ich tiež
Už ostáva otázka či vlastne chceš.
Nápisy
Kresba maľovaná čiernobiela
A autor čo neznesie svoje diela
Depresie úzkosti stavy
Nevedia sa dostať z mojej hlavy.
Báseň ako umenie…
Cítim sa odlišný pritom nie
Prázdnym telom Blúdim po svete.
Žijem ako žijem. Neriešte to čo viete.
Rozprávajú na mňa steny…
Cítim sa ako voda čo myje brehy
Silný a zároveň slabý.
Choďte už preč z tejto strany.
Autor zakliaty, zlomený…
Cítim sa ako vymenený
Za niekoho kto nie je mnou
Straší, budí ma zo snov.
Postavy naokolo a všade.
Cítim sa ako na tenkom ľade.
Prasknúť môže, však nemusí.
Nezlepí nikto tieto kusy.
Kruhy pod očami nad ránom…
Cítim sa byť samovrahom.
Ktorý zabije lásku k umeniu.
Za ženu mu sľúbenú.
Nápisy už píšu na stenu stroje
Básne už nie sú moje.