Ahojte, volám sa Jerro a som najobľúbenejší člen rodiny. Bývam s tromi deťmi a dvomi dospelými v Reci. Deti sa volajú Dominik, Lucka a Marko, ale ešte s nami bývajú mama a ocko. Najradšej mám Lucku, pretože keď potrebujem, vždy sa so mnou rada zahrá. Marko ma často provokuje, ale mám ho celkom rád. Dominika tak isto. Mama je osoba, ktorej sa najviac bojím. Vždy, ak mám problém, ako prvá to zistí ona. Ocko je vlastne celkom fajn. Všetci mi hovoria, že som veľmi lenivý. Avšak nevedia, že je to moja tajná taktika. V skutočnosti som tajný mačací špión. Dnes ráno ešte pred odchodom do školy sa so mnou Lucka zahrala. Bol to takzvaný špiónsky výcvik. Najprv som musel chytiť červenú bodku a potom pierko na špagáte. Myslím si, že mi to išlo. Len tú červenú bodku som nedokázal chytiť. Dočerta! Dokáže sa tak dobre skryť! Keď odišli s autom do školy, bol som v dome len s ockom. Často pracuje doma. Celý deň som hľadal červenú bodku. Škoda, že som ju nenašiel. Keď sa popoludní vrátili už som iba čakal na tmu. Veď špión môže špióniť iba v noci. Bolo leto, takže som čakal dosť dlho. Konečne, už je to tu! Nasadil som si malé viečka vďaka ktorým vidím v tme. A môžeme vyraziť! Mňaukal som tam, ešte pekne dlho dokým mi niekto neotvoril dvere. Dočkal som sa! Hneď ako som vybehol von, vytiahol som si svoje špiónske hodinky a zavolal som svojmu šéfovi.
„Haló.“ ozval sa šéf. „Tu je Jerro, už som vonku,“ oznámil som. „Musíš chytiť zloducha!“ „Zloducha? Veď nie som policajt?!“ povedal som podráždeným hlasom. „Policajti sú u veterinára, tak to musíš urobiť ty,“ povedal šéf. „Tak dobre,“ povedal som lenivým hlasom a vybral sa na výpravu.
Najprv som sa musel prepchať cez tuje, potom cez vysokú trávu. Keď som zdolal všetky prekážky zbadal som myš. Ja totiž nie som taký druh mačky, ktorý by lovil myši. Išiel som sa jej opýtať či o nejakom zloduchovi vie, ale ani som sa jej nestihol opýtať a už utiekla. Špiónske mačky asi nemá v obľube. To nevadí. Pôjdem sa pozrieť vedľa do poľa. Išiel som pohodovým tempom až sa stalo toto…
„Au! Au!“ kričal som. Pozrel som sa na svoju labku a čudujte sa bola tam trieska. Sova nado mnou sa mi len vysmievala. „Namyslená sova,“ pohundral som si popod nos. Potom sa začala zem hýbať. Vystrašene som sa na ňu pozeral. A hádajte, čo to bolo? Krtko! „Čo tu robíš?“ spýtal som sa. „Viem vycítiť keď niekto potrebuje pomôcť,“ odvetil s úsmevom. „Tak dobre, vytiahni mi teda tú triesku,“ povedal som. „Není problém!“ povedal a už sa pustil do práce.
„Hotovo!“ „Ďakujem,“ povedal som vďačne. „Nepočul si o nejakom zloduchovi?“ spýtal som sa. „Nie, ale opýtaj sa mušiek. Tie vidia všetko. Nikto si ich totiž nevšíma,“ povedal. „Dobre, ďakujem krtko!“ dodal som a išiel som hľadať mušky. Pozrel som sa na veľkú slnečnicu a uvidel tam dve malé mušky. „Nevideli ste nejakého zloducha?“ spýtal som sa. „Hmmmm. Myslím, že áno,“ ozvala sa jedna muška. „A kde?“ spýtal som sa. „No úplne neviem, ale niekde som ho videla. Myslím, že pred chvíľou išiel okolo.” „Naozaj? Ďakujem, už musím vyraziť. Som blízko,” povedal som a odišiel. Chvíľu som rozmýšľal kde mám ísť, ale potom som niečo zbadal, niečo, čo sa v kríkoch dosť mihotalo. Pomaly som sa približoval. Keď som bol v dostatočnej blízkosti, pozrel som sa priamo do nich.
„Mám ťa!” zakričal som po zloduchovi. „Počkať! To nie!” Bol to môj šéf! „Čo to robíte?“, spýtal som sa, lebo som videl, že ubližuje malému ježkovi. „Nevedel som, že ma chytíš! Myslel som si, že sa na to vykašleš”, povedal šéf. „No a?! Už je neskoro,” povedal som a ukázal na putá na jeho labkách. „Zatiaľ, čo si rozprával som ti ich nasadil,” povedal som. „To oľutuješ!” povedal. Nestihol som sa mu ani vysmiať a už ho poslali do basy.
Aspoň už viete, že s Jerrom špiónom sa neradno zahrávať!