Mirka sedela pod útesom na pláži a maľovala západ slnka. Keď už bola maľba skoro hotová, zavolala na Mirku mama: „Mirka, poď už na večeru!“ „Idem mami,“ povedala Mirka, zbalila si farby, stojan, nedokončenú maľbu a rozbehla sa po cestičke hore útesom domov. Pribehla k ich domčeku, ktorý stál spolu s inými domčekmi vedľa seba. Ich domček mal dve poschodia a pred domčekom bola menšia predzáhradka s kvietkami a jednou veľkou čerešňou, pod ktorou bol záhradný stolík. Za ním sedela Mirkina mama s otcom a s jej mladším bratom Samkom. „Idem si odložiť do izby veci a hneď som tu,“ povedala Mirka, vošla do domčeka a vybehla po schodoch na druhé poschodie. Vošla do svojej izby, odložila si veci a zišla naspäť dole za rodičmi a Samkom. „Tá večera bola výborná, mami,“ povedala Mirka, keď už všetci dojedli. „Som rada že ti chutilo,“ odpovedala mama a odniesla prázdne taniere do domu.
Ráno sa Mirka zobudila pri východe slnka. Nevedela zaspať, tak sa obliekla a zišla dolu na pláž. Sedela na pláži, pozorovala more a sledovala východ slnka, keď sa zrazu spoza jej chrbta ozvalo: „Ahoj.“ Mirka sa otočila a všimla si chlapca z domu odvedľa, ktorý s ňou chodí do triedy. „Ahoj Adam!“ zvolala. Adam si prisadol vedľa nej a obaja mlčky sledovali vychádzajúce slnko. „Nevedel si spať?“ opýtala sa Mirka, aby prerušila trápne ticho. „Nie. A ty?“ opýtal sa Adam. Mirka mu chcela odpovedať, keď zrazu okolo preletela motorová loď a oboch ošpliechala. „Hej. Tu nemôžete ísť tak rýchlo!“ zvolala Mirka, ale loď už bola ďaleko. Zdalo sa jej, že loď mala vzadu nejaký symbol, ale nevedela aký. Celá mokrá si sadla do piesku a s Adamom sa na seba trochu nahnevane a trochu nechápavo pozreli. Po chvíľke sa obaja rozosmiali.
„Kde si bola?“ spýtala sa Mirky mama, keď sa s Adamom rozlúčili a vošla do záhrady, kde mama ako každé ráno polievala kvety. „Bola som pozerať východ slnka,“ odvetila Mirka a chcela ísť dovnútra, ale mama ju zastavila. „Prečo si mokrá?“ „S Adamom sme sedeli na pláži a okolo sa prehnala veľmi rýchlo loď a ošpliechala nás,“ odvetila Mirka. Mama ju poslala dovnútra sa oschnúť. „Aké máš dnes plány?“ opýtal sa tato Mirky pri raňajkách. „S Adamom sme sa dohodli, že pôjdeme zbierať po obede mušle. A doobeda asi pôjdem na pláž pozerať delfíny. Chcela by som spraviť nejaké fotky s dedkovým starým fotoaparátom.“ odpovedala a umyla misku. „Dobre. Ale zober so sebou aj Samka. My s mamou ideme do reštaurácie spolu s krstnými rodičmi, tak ho prosím postráž.“ povedal tato. Mirka prikývla a išla do izby po fotoaparát po dedkovi.
„Ahojte.“ „Ahoj!“ odzdravila Mirka Adama, ktorý sa hral s loptou u nich na záhrade. „Kam idete?“ opýtal sa. „ Veď sme sa dohodli, že zbierať mušle pôjdeme až poobede.“ „Idem si len spraviť fotky delfínov,“ povedala Mirka Adamovi. „Tak počkaj. Idem s vami,“ povedal a zakričal kam ide mame, ktorá pripravovala obed,
a spoločne zišli dole pod útes.
„A na čo vlastne potrebuješ tie fotky?“ spýtal sa Adam Mirky, keď už sedeli
na pláži, sledovali vodu, kde sa hral Samko a čakali, kedy nejaký delfín vyskočí z vody. „Len tak. Chcela by som mať nejaké fotky, keby som mala napríklad robiť projekt do školy.“ „Aha. A Samko bude na tých fotkách?“ „Nie, ale rodičia nie sú doma, tak som ho musela vziať so sebou. Ale aspoň sa zahrá trochu aj vo vode a zabaví sa.“ odvetila Mirka a zadívala sa na Samka, ktorý stál pri brehu a hádzal kamene do vody. Zrazu k nim pribehol a začal Mirku ťahať k vode a pri tom ukazoval na niečo vo vode pred nimi. Adam išiel hneď za nimi. Samko ich viedol ďalej do vody kúsok od brehu. Keď napokon zastal, ukazoval na niečo vo vode. Mirke a Adamovi chvíľu trvalo, kým pochopili na čo sa to pozerajú. Bolo to mláďa delfína zamotané v rybárskej sieti. Mirka nechápala, ako sa do nej mohlo dostať. U nich pod útesom chytali rybári ryby, ale všetci mali prísny zákaz loviť delfínov. Tých, ktorí to robili všetci nazývali delfínoví pytliaci. Boli to jediní rybári, ktorí lovili delfínov aj napriek zákazu. V tom si Mirka spomenula na motorovú loď, ktorá ju v to ráno ošpliechala. Spomenula si, že vzadu na lodi videla nejaký symbol. Keď si to znova prehrávala v hlave uvedomila si, aký to bol symbol. Bol to symbol malej spoločnosti Merien. Spoločnosti delfínových pytliakov! Tok jej myšlienok prerušil Adam. „Tak čo urobíme?“ spýtal sa s ľútostným pohľadom upretým na mláďa delfína. „My dvaja,“ otočila sa na Adama „vyslobodíme toho delfína zo siete,“ povedala rozhodným hlasom Mirka. „Hm, ale ako?“ spýtala sa Mirka Adama. „Počkaj!“ povedal Adam a začal niečo hľadať vo vreckách teplákov. O chvíľku vytiahol z vrecka malú vecičku. Po chvíľke Mirke došlo, čo drží Adam v ruke. „Ty máš pri sebe vreckový nožík?“ opýtala sa nechápavo. „Nikdy nevieš, kedy budeš potrebovať niečo prerezať,“ povedal a začal opatrne rozrezávať sieť, do ktorej bol delfín zamotaný. Ale delfín sa vyplašil a začal sa mrviť a špliechať vodu naokolo až Adama zhodil. Mirka sa rozosmiala, zohla sa k delfínovi a začala mu niečo šepkať. Delfín sa prestal mrviť a už v kľude čakal, kým ho Adam s Mirkou pomaly dostávali zo siete. Keď Mirka z delfína stiahla aj poslednú časť siete, delfín chcel odplávať. Len čo však pohol chvostom, prestal sa hýbať a pozrel sa na Mirku smutným pohľadom, až by prisahala, že v očiach delfína zbadala slzy. „Asi má zranený chvost,“ povedala s ľútosťou v hlase. „Musíme niečo spraviť! Doma máme malú plechovú vaňu, pôjdem po ňu a ty so Samkom zatiaľ dávajte dobrý pozor na delfína, aby si ešte viac neublížil. Keď sa vrátim, spoločnými silami ho preložíme do vane a prenesieme k nám. Rodičia už budú vedieť, čo robiť,“ rozhodla Mirka.
Keď sa rodičia vrátili z reštaurácie, skoro odpadli od prekvapenia. „Mirka, Samko, prečo máme na záhrade vaňu s delfínom?“ spýtala sa ich mama ešte stále v šoku. „No, boli sme na pláži pod útesom robiť fotky,“ začala Mirka „ no a Samko sa hral zatiaľ vo vode. A všimol si mláďa delfína, ako uviazlo v sieti, tak sme mu pomohli.“ „To chápeme,“ povedal tato. „Ale prečo ste ho nevypustili? A prečo je u nás na záhrade?“ „Lebo má poranený chvost,“ povedal Samko. „Tak počkajte tu,“ povedala mama a rýchlo vošla do domu a vrátila sa s mobilom v ruke. Vyťukala číslo záchrannej stanice pre zvieratá, a keď s nimi dovolala, povedala: „Sľúbili mi, že sem pošlú záchranárku a delfína odvezú na stanicu, kde sa o neho riadne postarajú.“
O pol hodinu prišla menšia zelená dodávka s logom záchrannej stanice. Vystúpila z nej žena v zelenej uniforme a čiernymi čižmami. „Dobrý deň. Som Katarína, prišla som po mláďa delfína, ktoré zachránili tri statočné deti,“ povedala a s úsmevom sa pozrela na Adama, Mirku a Samka. Vaňu s delfínom opatrne naložili do dodávky. „A budeme ho môcť prísť niekedy pozrieť?“ spýtala sa Mirka. „Naša záchranná stanica žiaľ nepovoľuje návštevy. Ale keďže ste toho delfína zachránili práve vy, tak sa môžem prihovoriť, či by nemohli urobiť výnimku“ povedala Katarína s úsmevom.
O niekoľko dní neskôr zazvonil v kuchyni telefón. Keď ho Mirkina mama zdvihla, pousmiala sa. O pár minút zložila a otočila sa k Mirke a Samkovi. „Volala Katarína
zo záchrannej stanice. Vraj vybavila výnimku a dnes do obeda sa môžeme zastaviť u nich na stanici a pozrieť sa na delfína.“ Mirka a Samko začali od nadšenia skákať. Obaja hneď vybehli z domu a zazvonili na zvonček pri bráne hneď vedľa. Prišiel im otvoriť Adam a keď mu povedali úžasnú novinu, tiež bol nadšený.
„Už sa neviem dočkať,“ povedal Samko, keď nasadali do auta. „Aj ja,“ povedala Mirka. „A kde tá stanica vôbec je?“ opýtal sa Adam. „Niekde pri okraji toho lesa pri mlyne,“ odvetil otec a naštartoval.
O pár minút zazreli v diaľke nízku budovu, pred ktorou parkovali dve dodávky s logom stanice vzadu. Zaparkovali vedľa jednej z nich a vystúpili. Vtedy z budovy vyšla Katarína. „Vitajte!“ privítala ich. „Poďte, ukážem vám to tu.“ „A kedy pôjdeme
za delfínom?“ spýtal sa Samko. „No, pôjdeme za ním a po ceste vám ukážem aj iné zvieratá,“ odvetila Katarína a vošli do budovy.
Po chvíli už kráčali chodbou a Katarína ukazovala na rôzne zvieratká, okolo ktorých prechádzali a vždy im o nich niečo povedala. „Toto je Bela a Ema,“ ukázala na dvoch poľných králikov, ktorí sa naháňali vo svojom výbehu. „A toto je líška Eliška. Turisti ju pri prechádzke lesom našli zranenú a uviaznutú v pytliackej pasci,“ povedala a ukázala na líšku s obviazanou labkou. „Teraz sa presunieme do vodného oddelenia,“ vysvetlila Katarína, keď prešli cez dvere, nad ktorými bola ceduľka s narvalom a nápisom Vodné oddelenie. „Takže tu máte len vodné živočíchy?“ spýtala sa Mirka. „Presne tak,“ prikývla Katarína a zaviedla ich k veľkému bazénu. „Ale veď tu nič nie je,“ povedal Samko, keď tam nevideli plávať žiadne zviera. Vtom vyskočil z vody tuleň, urobil salto vo vzduchu a zase dopadol do vody. „Jéj. Ten je roztomilý,“ povedali všetci traja naraz. „Toto je Mia. Stalo sa jej niečo podobné ako vášmu delfínovi. Tiež sa zachytila do rybárskej siete.“ „A kto ju zachránil?“ opýtal sa Adam. „Rybár, ktorému patrila sieť. Vrhol do vody sieť, aby chytil ryby pre reštauráciu a Mia sa do nej zachytila.“ „A čo je v tom druhom bazéne?“ spýtal sa Adam a prebehol k druhému bazénu. „Tu je kosatka Eli. Ochorela a jej majiteľ ju doniesol k nám.“ „A aké zviera je v tom poslednom bazéne?“ spýtala sa Mirka a hneď dostala odpoveď. Z vody vyskočilo mláďa delfína a vyzeralo veľmi šťastne. „Aha. To je náš delfín!“ zvolal Samko a rozbehol sa k poslednému bazénu s Adamom a Mirkou v pätách. „A mám pre vás aj jedno prekvapenie,“ povedala Katarína a deti ju so zaujatím počúvali. „O chvíľu ho ideme vypustiť. Chcete ísť s nami?“ „Áno!“ vyhŕkli všetci traja naraz.
O dvadsať minút prišli za nimi ďalší dvaja záchranári. Preložili delfína do rovnakej vane v akej ho odviezla v ten deň Katarína, vaňu preniesli do dodávky a vyrazili. Deti s Mirkiným a Samkovým otcom išli vo svojom aute za nimi. Prišli k ich domu a zišli dole pod útes. „Tak ahoj. A dávaj si pozor,“ povedal Samko a zamával mu. Potom záchranári otvorili z jednej strany vaňu a mláďatko delfína šťastne vyplávalo naspäť do mora. A keď hýbalo chvostom vyzeralo to, akoby im mávalo. „Adam, Mirka a Samko mu odkývali a usmievali sa. Boli radi, že ich delfín je už v poriadku doma a každý deň, keď videli vyskakovať delfíny z vody, predstavovali si, že je medzi nimi aj ich kamarát, zachránený delfín.