V mieste, kde posypaným zlatom slnko svieti,
leží Senec, perla medzi deťmi.
Jazerá tiché, sypký piesok, radostný smiech a žiaden hnev.
V lete tu znie radosť ako vtáčí spev.
Pod starými lipami deti sa až po uši smejú,
v tieni ich korún spomienky zrejú.
Každý kút tu dýcha dávnymi snami,
Senec nás víta otvorenými dlaňami.
Na slnečných jazerách fúka príjemný vietor,
mnohí si myslia, že to je tajomný veselý tvor.
Priatelia, susedia a rodiny – každý tu pokoj nájde,
čo do srdca sa vkradne v tichosti.
Voda sa ligoce pod svetlom večera,
ticho sa vracia, keď deň sa stratí.
Domov tu cítiš v každom pohľade,
v meste, kde duša pokojná zostane.
Krásne uličky mesta šepkajú históriu mlčky.
Chodník pozná kroky každého, čo písal príbehy.
Kostolné zvony spievajú melódiu piesne.
Tu nájdeš všetko v našom meste.