Nastav dlane v ktorých
ukrývaš hviezdy,
ktoré si mi chcel darovať.
Ukáž, aké veľké je tvoje srdce
a dokážeš ľudstvo milovať.
Podelíme sa aj s ostatnými,
aby videli, že existuje
niečo krásne nad nami.
Usmej sa očami lásky
a ja tie hviezdy
v tvojich očiach,
vlastným svetlom rozžiarim.
Nechcem, aby naša láska
bola odrazom svetla,
ktoré nesálame my.
Nechcem byť, ako mesiac,
čo sa falošným svitom pochváli.
Chcem byť hviezdou,
čo bude sa jagať nad tvojou hlavou
a ty sa jej budeš smieť
dotknúť bozkami.
Čo ožiari ťa svojou aurou
a ty budeš, smieť jej
prejsť vo vlasoch rukami.
Prečeš mi myšlienky
hrebienkom svojich vyznaní.
Nestoj predo mnou hanblivo,
keď si bol, do
môjho sveta
prizvaný.
Miluj ma nakoľko vieš.
I keď budeme stáť
pod nočnou oblohou,
priletia naše hviezdy,
k sebe tmou.
I za noci ma poznáš drahý.
Poznáš to búšenie v
súhre našich srdci.
Vystrel šíp lásky,
čo nosíš so sebou v tulci.
Nie je dokonalosti na Zemi,
aj vonkajšia krása
je len požičaná,
ale múdrosť odolá rokom
a stáva sa krajšou,
čím je poznávaním staršia.
Múdrosti hviezda, nech
nevyhasneš nikdy.
Nech Svet sa kúpe v
tvojom svetle.
A vďaka tomu,
budeme lepšie
vidieť naše chyby.
A ja ruka v ruke s tebou,
odolám nástrahám
i keď hviezdy plášť
temných mrakov zahalí,
miluj ma láska,
nech plamienok dobra
sa nám nikdy,
viac z cesty nestratí.