Keď som bola ešte celkom malá,
Hviezdy na nebi som z daľky rada sledova.
Sedela som dlho v noci v záhrade
a očami blúdila po tej krásnej paráde.
Tam kdesi hore v tmavých diaľavách,
Skvel sa tým hviezdam na lícach hviezny prach.
Každá bola v mojich očiach vtedy krásna,
Tak ako je teraz ich opis v mojich básňach.
Ba aj viac! Len vysloviť to mám až starch.
Toľko tej krásy bolo hore vo hviezdach!
Veľa mojich snov sa ku nim vznieslo
až celkom blízko, nadosah.
Tie hviezdy moje tajné sny si uschovali
a na Zem znamenie mi na to posielali:
Pád hviezdy obzorom, ponad strechu,
ponad náš malý rodný dom,
až celkom dolu k zemi v záhrade napokon.
A v ten moment sa moja tvár aj duša smiala,
možno preto že som bola ešte veľmi malá.
No sny som už vtedy veľké a smelé mala,
aj keď som ich len v tajnosti v sebe schovávala.
Prezradiť ich ani teraz nemôžem,
No poviem iba toľko,
že niektoré z nich už dávno nie sú iba sen.
A tie ostatné, tak tie verím, že ešte doženiem!
Keďže je už hviezny večer, prajem aj Vám dobrú noc,
Nech nám všetkým prídu vo sne aj hviezdy na pomoc.
A zajtra, keď slnko sa zrána opäť rozjasní,
Nech aj cez deň sme schopní snívať svoje sny.