Aj hľa, moderná žena,
celý deň je vyťažená.
Ráno vstáva prvá,
hádam jej to dlho netrvá?
Nie, nie pre seba ráno vstáva,
ale deťom lásku rozdáva.
V práci ani vrtuľa,
svet celý ňou sa pregúľa.
Povinnosti pracovné i bežné,
niekedy je to smiešne.
Kým na porade žena prednáša,
muž s smskami sa predvádza.
Vraj vybav deťom lekárov
a nezabudni kúpiť desať lekvárov.
Ako si žena toto všetko zapamätať má?
Cíti sa na všetko sama.
No nič, po práci po deti beží,
či prší, či sneží.
Ponáhľa sa stále kamsi,
sťa draví samci.
S deťmi doma úlohy spraví,
len nech sa im v škole darí.
Na krúžky deti vodí,
mužovi to snáď vadí?
Že žena príde domov večer,
nájde muža zašitého niekde ani červ!
Pri počítači, telke sedí
a popod nos niečo pení.
Že večera navarená nie je.
Že on sám predsa nevie,
kedy chodí žena s deťmi domov,
aj keď je to činnosťou pravidelnou.
Nakŕmi deti.
On si stále sedí.
Riady sprace.
Ako by už aj tak nemala dosť práce.
Práce inej
a deti stále iba pri nej.
Nemá kedy nohy vyložiť si a už deti do postele ukladať musí.
Pusinky na dobrú noc dávať,
zatiaľ čo on zvykne pred telkou vysedávať.
Rozprávky čítať,
spolu s deťmi usínať.
A on? Trápi ho, že sám musí byť.
Čo tak sa medzi nás zapojiť?
Ale on nie a nie,
ako by mal zatmenie.
Nemusí sám na gauči sedieť,
a frflať, že žena by mala vedieť,
že sám sa cíti bez nej.
A tak žena zdrvená,
je ešte večer ženou svojho manžela.