Bol raz jeden kráľ a ten mal tri deti. Dve dcéry a jedného syna.
Lenže jedného dňa na jar jeho žena a matka jeho detí ochorela a nakoniec po dlhej chorobe zomrela. Celá rodina smútila.
Po rokoch sa kráľ znova oženil s novou ženou. Jeho nová žena sa správala k nemu inak ako k jeho deťom a on nevedel aká môže byť k deťom chladná a niekedy aj nespravodlivá a zákerná. Nebola to dobrá žena. Bola to zlá macocha.
Keď mali deti úlohy zo školy, nepomáhala im. Pri domácich prácach deti využívala
a robila si z nich sluhov. Keď ochoreli, nenamáhala sa a ledva k nim privolala lekára. Deti si vtedy spomenuli na to, keď im mama čítala rozprávku o troch zázračných orieškoch.
V rozprávke sa písalo, že keď raz budeš v ťažkých časoch, stačí si len zobrať špeciálny oriešok a povedať mu čo sa deje a vysloviť prianie.
Jedného zimného dňa macocha poslala deti do lesa pre ovocie na koláč.
Povedala im: „ak mi nedonesiete koláč, bude zle.“ Deti sa obliekli a išli. Hoci chodili dlho po lese, ovocia nikde. Našťastie mali zázračný oriešok.
Vybrali oriešok z vrecka a povedali mu :
„Prosím ťa oriešok, daj nám trochu ovocia lebo ak žiadne nedonesieme, bude zle.“
Oriešok sa zaligotal a premenil sa na kopu ovocia. Deti sa vracali šťastne domov a macocha neverila vlastným očiam.
Na ďalší deň macocha poslala deti k obchodníkovi v dedine kúpiť šaty na ples. No nie hocijaké šaty, ale mala špeciálne prianie. Chcela iba červeno bielej farby. Macocha povedala: „Ak nedonesiete presne také ako chcem, neukazujte sa mi na oči, domov sa nevracajte.“
Deti sa obliekli a vybrali sa do dediny. Hľadali v každom obchode ale nikde nič. Našťastie mali zo sebou zázračný oriešok.
Vytiahli zázračný oriešok z vrecka a hovoria mu: „Prosím ťa oriešok, daj nám červeno-biele šaty lebo ak nedonesieme, bude zle.“
Oriešok sa zaligotal a premenil sa na pekné červeno-biele šaty.
Deti boli spokojné a vracali sa domov s peknými červeno-bielymi šatami. Doniesli ich a macocha neverila vlastným očiam.
Na tretí deň sa kráľ veľmi dobre necítil.
Macocha poslala zase deti do lesa pre liečivé byliny. Deti sa obliekli a vybrali sa do lesa.
Hľadali ale nikde nič. Našťastie mali zo sebou zázračný oriešok.
No to už bol ich posledný zázračný oriešok a tak si museli dobre premyslieť, či ho použijú. Nakoniec ho aj použili. Vytiahli zázračný oriešok a hovoria mu:
„Prosím ťa oriešok, daj nám liečivé byliny lebo ak nedonesieme bude zle.“
Oriešok sa zaligotal a premenil sa na liečivé byliny.
Deti sa vracali spokojné domov. Byliny doniesli macoche a macocha zase neverila vlastným očiam. Macocha uvarila čaj pre kráľa, no čaj mu nezabral. Stále sa necítil dobre. Macocha už nevedela, ako mu má pomôcť.
Deti jej poradili, že ich mama im kupovala od ženy na trhu zázračne liečivé cukríky, ktoré ich vyliečili do dňa.
No trh bol ďaleko v susednej dedine. Macocha poslala deti pre tie liečivé cukríky.
Deti sa obliekli a vybrali sa hľadať zázračne liečivé cukríky.
Cesta bola ďaleká a viedla cez les. Kráčali, boli unavené a keď sa dostali na okraj lesa, začalo sa stmievať. Bolo jasné, že do tmy sa nestihnú vrátiť. Zablúdili.
V lese za kľukatou cestičkou zbadali ženu s košíkom. Prišla k nim a prihovorila sa im. „Čo tu deti tak samé v tme robíte? Čože hľadáte?“ Deti odpovedali: „ Hľadáme čarovné liečivé cukríky, ktoré by vyliečili nášho chorého otca.“
To ešte deti netušili, že stretli lesnú čarodejnicu, ktorá im mala v úmysle pomôcť, ale aj za to niečo chcela. Odvetila im: „Deti, presne viem, kde také cukríky môžete nájsť, poďte za mnou!“
Čarodejnica ich vodila dlho po lese, až deti úplne stratili predstavu, kde sa nachádzajú. Nakoniec ich doviedla k jej domu, ktorý bol ukrytý v lese.
Deťom sa to zdalo zvláštne, ale mysleli si, že ona tam pestuje a vyrába liečivé cukríky a predáva ich na trhu, tak ako im vravela. Síce čarodejnica zázračné liečivé cukríky aj vyrábala, ale teraz ich nemala, lebo všetky predala na trhu. Nejaké ešte schovala v pivnici, no to deťom neprezradila. Povedala im iba toto: „Dám vám tie liečivé cukríky, ale musíte mi sľúbiť, že mi tu budete pomáhať a slúžiť celý rok.“ Deti súhlasili, no už od prvého dňa premýšľali, ako utiecť domov. Deti pomáhali s prácami v dome, aj okolo domu. Čarodejnica zatiaľ cukríky schovávala.
Medzitým macoche nevadilo, že deti nevidí prvé dni, no neskôr sa začala diviť, prečo sa deti nevracajú.
Rozhodla sa, že sa spolu so sluhom vyberie rovnakou cestou ako išli deti.
Hľadala, dokonca sa dostala na lúku pri okraji lesa, no keď nič nenašla, vrátila sa domov.
Medzitým deti stále plnili príkazy čarodejnice a pracovali.
Dlho plánovali, že musia niečo urobiť, vyslobodiť sa a ujsť. Všimli si, že čarodejnica má v pivnici ukryté rôzne veci, čo nosí na trh. Zahliadli tam košík s liečivými cukríkmi.
Mali nový plán.
Ak bude čarodejnica spať, oni zoberú zázračné cukríky a utečú.
Jedného večera sa už stmievalo a čarodejnica sa chystala ísť spať.
Deti vedeli, že dnes večer majú šancu na útek.
No musia predtým vziať zázračné liečivé cukríky zo špajze.
O chvíľu deti nakukli do jej izby a videli že spí. Rýchlo zobrali zázračné liečivé cukríky a potichu vykĺzli z domu von.
No keď vyšli von z domu, bola veľká tma a nevedeli akým smerom sa majú vydať, aby našli cestu domov.
Vydali sa smerom za hukotom sovy.
Nakoniec sa ukázalo, že mali šťastie.
Našli správnu cestu domov.
Vrátili sa do zámku doniesli zázračné liečivé cukríky.
Macocha urobila kráľovi znova liečivý čaj.
A hneď do dňa sa kráľ vyliečil.
Deti mu hneď vyrozprávali ako ich macocha posielala do lesa a využívala.
Dokonca aj to, že ju vôbec nezaujímalo, že boli niekoľko dní stratené v lese.
To sa kráľovi vôbec nepáčilo.
Kráľ išiel hneď za macochou.
Povedal jej, že sa nemôže tak necitlivo chovať k deťom.
Macoche to bolo jedno. Hlavne, že ona bola v bezpečí a mala svoje pohodlie.
Tak kráľ už pochopil, že pre svoje deti nie je ona dobrá matka.
Vedel čo urobí. Prišiel a povedal: „Keďže si sa správala nepekne a kruto voči mojim deťom, musím ťa poslať preč!“
Aj jej dal pobaliť veci a poslal ju zo zámku.
Macoche zostalo to, čo si zaslúžila.
Kráľ a deti ostali šťastní a žijú dodnes.