Keď som bola maličká,
vravela mi mamička,
že sa iba s loptou hrám,
bábiky si nevšímam.
Šaty, sukne, crop topy,
nebolo u nás po nich ani stopy.
Tepláky šiltovka a vo vreckách žuvačky,
na nohách obuté obľúbené kopačky.
Tato ako rozhodca na záhrade stojí,
píska, beží, potí sa, až ho všetko bolí.
Penalta, ofsajd, začni znova!
To sú jeho každodenné slová.
Tepláky vždy zašpinené od trávy,
mama dostáva infarktové stavy.
Tie pozná aj náš sused z ulice,
keď prekopnem mu loptu takmer do pivnice.
Sused šomre, zúri, nadáva
a pre mňa je to vtedy veľká zábava.
S nahnevaným výrazom k nám domov kráča,
moju loptu v náručí veľmi silno stláča.
Tato ma preto radšej berie na štadión
a mne oči žiaria ako lampión.
Všade plno ľudí, smiech a krik,
hráč beží po tráve ako nahnevaný býk.
Bubny, brány, reflektory,
každé srdce zvedavosťou horí.
S tatom stojíme v rade na drahú klobásu,
brigádnici majú peňazí plnú kasu.
Mám rada Škriniara, Lobotku aj Pokorného,
no túžim vidieť hrať aj Mbappého.
Haraslín centruje, Strelec skóruje
a Slovensko na Majstrovstvá Európy postupuje.
Tam sa stretneme s Francúzskom
a ja sa s Mbappém zvítam bozkom.
Bude to môj veľký deň
a mne sa splní najväčší sen.