Všetci asi so mnou súhlasia, že s dospelými je to niekedy ťažké. Občas dačo vyvedieme a hneď zaracha, hodinové dohovárania alebo poznámka a pritom ani nevedia prečo sme to urobili a akú motiváciu sme mali.
Napríklad taká škola je ako maternica nepochopení. Keď ma bolelo brucho a chcel som ísť domov, učiteľ ma nepustil a povedal: ,,To už vydržíš.“ Na druhý deň sme šli na Kramáre a tri dni som nemohol vstať z postele. Alebo som 5 minút pred koncom hodiny vybehol z triedy na chodbu a učiteľka mi dala poznámku za to, že som opustil triedu počas hodiny, a to len niekomu zazvonili hodinky a ja som si myslel že to je zvonenie. Alebo keď som sa snažil zvýšiť kultúrny level mojich spolužiakov a spieval som mačaciu pesničku a dostal som poznámku že mňaukám na hodine. Podobné historky zo školy vám môžu porozprávať aj moji spolužiaci ako keď jednému spadol desiatovník a chcel si ho zdvihnúť a dostal poznámku za jedenie počas hodiny. Alebo keď spolužiak hodil po spolužiakovi papuču a dostal vynadané aj keď na tom spolužiakovi bola mucha a on ju chcel iba zneškodniť. Moja sestra dostala poznámku, že vyplazila na učiteľku jazyk a pritom ona si ho vyplazovala sama na seba, ale to už nikoho nezaujíma. V škole sa podobných krívd stáva denne stovka a je ťažké tomu zabrániť takže logicky si chcete od školy oddýchnuť, lebo podpáliť by ju bolo nelegálne, tak idete von zahrať si s chalanmi futbal. No ale tam vás odtiaľ vyženú, že je to súkromný pozemok. Tak keď ani v škole ani vonku tak aspoň doma, lenže tam sú zase moji rodičia. Tí sú dosť odlišní, oco sa o školu moc nestará ale o futbal už áno a mama, tá to má celé naopak. Jedna z vecí čo mojich rodičov spája je ich alergia na pokemónky (zberateľské karty). Táto alergia sa prejavuje rôznymi spôsobmi ako napríklad keď poviem slovo pokémon tak sa tvária, že majú veľa práce a že nemajú čas alebo im je strašne zle. Ak dostanem zlú známku alebo niečo vyvediem, tak sa vyhrážajú že mi to celé vyhodia. Raz mi dokonca vyhodili 100-eurovú kartu len kvôli tomu, že mi prišla poznámka, že som si iba pár týždňov nedopisoval poznámky z geografie. Dobre vedeli že tá karta je 10krát cennejšia ako celá moja geografia. Tak mi to nedalo a musel som sa o pol noci ísť pozrieť von do smetiakov. Samozrejme, že ma načapali aj s čelovkou na hlave a ja som si musel vymyslieť, že som tam išiel pozorovať myši (neuverili mi ). Keď mi tu kartu nakoniec vrátili a ja som ju predal a domov som doniesol 100 eur, moji rodičia sa zrazu tvárili ako ich to zaujíma a ako ma v tom od malička podporovali. Keď už sa rozprávame o tých alergiách tak môžem spomenúť alergiu voči mobilom a vlastne voči všetkému čo má displej a bliká. Normálne mi počítajú čas pozerania, ale ja nemôžem zato že keď chytím mobil, plánujem ísť na Edupage a bum, hneď mi pribudne ďalšia hodina na youtube, ani neviem ako. Najhoršie je, že sa týchto krívd dožívam aj na tréningoch ako napríklad keď mi tréner neustále hovorí, že mám pribrať aj keď dobre vie, že denne som schopný zjesť aj 15 jedál a nič. Moja mama chce zase stále schudnúť, ja som z toho už naozaj zmetený. Alebo na výletoch. Boli sme vo Vatikáne, rodičia že: „stretneme sa pri TOM stĺpe.“ Viete koľko stĺpov je tam na námestí sv. Petra? Samozrejme, že sme sa aj s bratrancom rozbehli k tomu, čo bol najbližšie k pápežovi. Drali sme sa medzi ľuďmi, preskakovali sme bariéry a už sme ho takmer dobehli, ale zrazu sa tam zjavili policajti so samopalmi. Pochopili sme, že sme asi pri zlom stĺpe, rodičov skoro porazilo ale však mali byť presnejší.
Dospelí nevedia pochopiť, že sa nie všetko dá robiť naplno. Škola, futbal, kreslenie, parkour, angličtina, projekty … každý tréner, učiteľ, rodič chce aby sme do toho dali 100% ale matematicky, teoreticky a ani metaforicky sa to nedá. Okrem toho, na rozdiel od Vás nežijeme len v jednom svete ale v milión ďalších a ešte aj cestujeme v čase. A tak Vás prosím milí rodičia, učitelia, tréneri a dospelí, viem, že s nami máte dobré úmysly ale dajte si kávu, donut alebo gintonic, nech už je to čokoľvek mojej mame to pomáha, a skúste nás pochopiť.