Všetko sa to začalo, keď som si ráno umýval zuby. Mama ma zavolala do kuchyne na raňajky.
Ako som šiel dole, počul som nejaké čudné zvuky. Vrátil som sa do izby, aby som to skontroloval. Zbadal som tam hodiny času. Aby ste boli v obraze, poviem Vám toto: Volám sa Cyril. Bývame na Slovensku a som trocha technický typ. Hodiny času sú legendárne hodiny. Keď som tam uvidel hodiny času nevedel som, čo zo sebou. Chcel som to povedať mame, ale ona samozrejme ničomu neverí a určite by ich vyhodila. Tak, ako všetko. Rozhodol som sa, že ich skryjem a neskôr sa rozhodnem, čo s nimi urobím.
O pár týždňov neskôr prišla hrozná správa od môjho bratranca:
„Cyril! Som na dovolenke v New Yorku, ale stratil som sa a zmeškal lietadlo. Pomôžte miii!!“
Musel som už ísť do školy. Aj tak som sa nevedel sústrediť a celý čas som rozmýšľal, ako by som mu mohol pomôcť. Keď som prišiel zo školy, dostal som nápad. Utekal som do svojej izby a vytiahol som spod postele hodiny a pobalil som si pár vecí. Keby som sa vrátil v čase, tak by som mu stihol povedať, nech tam nejde.
Zapol som hodiny a vošiel do nich. Po chvíli som sa ocitol zas vo svojej izbe. Mama ma volala na raňajky., Vrátil som sa v čase, ale som na rovnakom mieste!
Musím prerobiť hodiny tak, aby presúvali aj do iného mesta. Zobral som môj hovoriaci Atlas sveta, ktorý som dostal minulý rok na Vianoce a vložil som software do hodín. Fungovalo to! Hodiny sa ma spýtali, kam chcem ísť a ja som povedal: „Do New Yorku!“ A bol som tam!
Zase som si neuvedomil jednu vec. Veď ja netuším, ako ho v New Yourku nájdem! Ešteže stále nosím so sebou moje vlastnoručne vyrobené GPS.
V liste sa písalo, že je v meste, tak som teda išiel do mesta. Tam som ho hneď našiel. Vrieskal na celú ulicu. Strčil som ho do hodín a prišli sme domov! Na posteli som otvoril oči. Šiel som si umyť zuby. Mama ma zavolala na raňajky. Tak moment, veď tento deň sa už stal. Či nie?