V kráse ticha prírody, vieme zachytiť, ako sa k nám príroda prihovára. Šepot stromov ukrytý v šeleste lístia a jemné pohladenie od stebiel trávy ako hrejivé objatie alebo hravá hra zurčiacej vody. Pozýva nás tancovať v daždi so slzami nebies a krásnym tancom dokážeme zahnať smútok oblohy a rozjasniť úsmev žiarivou dúhou. Stačí iba načúvať reči prírody.
Niekde na svete existuje miesto, kde sa pokojná a slnkom obliata rieka tiahne až za ďaleký obzor. Ticho obmýva smaragdovotrávnaté brehy a sama je zrkadlom okolitého sveta. Pohľad do nej prezrádza, že hustá tráva na brehu v popredí nie je opustená, ale spoločne so snehobielymi hlávkami odkvetnutých púpav sa kúpe v slnečnom svite. Ak by čo i len jemný vánok zafúkal, tak páperie z kvetov by sa rozletelo po krajine a naplnilo svet letným svetom. Medzi guľatými bielymi tvárami veselo tancuje mladý stromček. Síce je malý oproti svojim bratom, ale aj tak radostne máva na pozdrav zelenkastými lístkami vo farbe mäty. Povrch zeme sa vlní ako vlny v rozbúrenom oceáne. Brehy rieky strážia mohutné stromy ako ruky zeme, zeme, čo sa chce dotknúť oblohy. Obzvlášť jeden sa ochranársky skláňa smerom k vode na pravom brehu. Machovými listami zakrýva nebo a isto stojí na tmavom hrubom kmeni. Dlhým konárom ukazuje na ľavý breh. Obývajú ho do neba týčiace sa stromy. Voda odráža ich majestátnosť, a tak sa môžu pýšiť olivovozelenými listami. Pod stromami na pravom brehu popri rieke sa nachádza kľukatý chodník. Sprevádza ju na svojich cestách až za obzor a tráva s púpavami im robia spoločnosť. Ruka v ruke kráčajú v ústrety zlatému slnku. Hrejivé srdce oblohy sa pomaly schovávajúc za stromy v diaľke naťahuje ohnivými rukami za obzorom. Z výšky nebies to sledujú vatové obláčiky vo farbách zapadajúceho slnka, belasej modrej a levandulovofialovej ako súboj farieb o najkrajší oblak. Plávajú a kolíšu sa v jemnom vánku putujúce po svete. Lákajú človeka si na nich ľahnúť ako na mäkké periny a vychutnať si posledné lúče dňa.
Okamih zachytený na obrázku má svoje kúzlo. Zapadajúce slnko, stromy, kvety a rieka mi pripomínajú prechádzky s rodinou počas teplých letných večerov. Vtedy by každý najradšej zabudol na starosti, vážil si čas so svojimi blízkymi a len sa tak tešil z krásy našej prírody.