Pán
Keď som ťa ešte nemala, chcela som ťa.
Mala som ťa krátko, len jedno teplé leto.
Viac nie, či snáď áno? Tak dávno bolo to…
Keď som ťa mala, prestala som ťa chcieť.
Tvoju dušu však áno,
tak vzácna bola mi a stále je.
Keď ťa už nemám, mám ťa v snoch,
spomienkach i odrazoch.
Chcem teba, či milý mi je obraz tvoj?
Časť môjho srdca patrí iba tebe to viem isto,
aj keď pamätám si menej, slabo, smutne, hmlisto….
KEĎ a PO
Ten stav duše KEĎ máš pocit, že všetko dobré sa už stalo,
KEĎ ku šťastiu stačilo tak málo,
KEĎ to krásne v predstavách iba pred sebou si mal,
KEĎ každý okamih plnými dúškami si prežíval,
prišiel život PO a druhú stranu ukázal.
Sklamali ťa,
klamali ťa,
lámali ťa,
a mali ťa.
Niet úniku, nieto cesty späť,
nemáš dvadsať, ani pätnásť, ani päť.
Pred sebou však stále more času,
čo s ním počať si, kde nájsť pokoj, mier a spásu….
Prenos
Je silný a tak nežný zároveň,
tajne prežívam čo čítala som z kníh,
o beletriu sladkú nemám záujem,
snáď Freudov prenos so cťou prežijem.
Vie o mne všetko, ja o ňom takmer vôbec nič,
liečiteľ duší je, a dráždi vo mne smilný chtíč,
taký, čo krv do žíl vlieva mi,
a ide von básňou riadkami.
Túžim
Milovať, veriť, dýchať, žiť,
objímať, snívať, z dažďa piť,
smiať sa a plakať, cez potok skákať,
pohladiť stromy, počúvať vtáky,
preplávať moria,
vyletieť nad oblaky,
dotknúť sa zeme dlaňami, nohou,
prebehnúť slnkom zaliatym poľom,
ochutnať bozky svetla, tmy,
splnu a hviezd – naveky.
Cudzinci
cudzinci v jednej posteli
nahotou tiel spojení,
zlodeji nehy ničia sny,
zvieracou túžbou trýznení.
Trhajú srdcia na kusy,
kradnú si rozkoš pre seba,
zbrane slov tasiť nemusia,
silná je plytká potreba.
Telá sa zrazia bezducho,
v kŕči sa stretnú na chvíľu,
atóm sa triešti na kusy,
prehltnú slzu pálivú.
Milenci v jednej posteli,
nahotou duší vzdialení…..
Sľub
Minulosť preč je,
budúcnosť hmlistá,
dala sľub priskoro,
veď bola čistá.
Atrament vyprchal na tenkom papieri,
spomienky obracia so slzou na tvári,
splín sadá na dušu, prázdno je v nej,
neviem čím naplniť života dej.
Vyčkáva na dotyk, nehu a bozk,
pod rúškom noci, nie je ich dosť.
nedobrá žena je, milenka tiež vraj,
verí, že okúsi aspoň raz raj (na zemi a nie len po smrti).
Premena
Muži, víno, tanec, spev….
Tak som žila a žiť chcela.
Bolesť strach a tma ma ale bez prípravy zastavila.
Bolesť, strach a tma –
špirála to desne besná,
k dnu ma stiahla, zo dňa na deň, z čista jasna.
Muži, víno, tanec, spev,
nachádzať aj iný smer?
Keď to, čo má radosť dať ťa ničí zaživa,
postoj chvíľa nutná si, aj keď príliš trýznivá.
Niečo umrie, smutno ti je,
niečo krajšie ožíva,
asi je to nevyhnutné,
keď si žena bláznivá.
Matka a syn
Prišiel koniec a svet stále bez mihnutia oka točí sa,
človek zastaví sa, obzrie späť a utrie slzu od líca.
Slanú kvapku spomienky čas usuší,
no vo vnútri more smútku je.
Sklonená mať nad hrobom zošuverené ruky Bohu vzpína,
mňa si zobrať mal… nie nechávať tu dieťa, bez otca syna…
A svet stále bez zastania točí sa…
Padal sneh v ten deň, ten ďalší vyšlo slnko a vánok tíško vial.
Na chvílu spojilo sa, čo čas a život oddiaľal.
A tu cítiť silu a veľkosť človeka,
tvár prítomného okamihu, lásky, plameňa i kvetu a boľavého náreka.