Zmiznúť z povrchu ženského
Ako teplomer rozpálený horúcim a spoteným telom.
Spadol som na zámkovú dlažbu a roztrieštil sa.
A všetkými smermi sa rozkotúľali guľôčky ortuti.
Z môjho vnútra plného jedu.
Som spľasknutá bublina po tulipánovej horúčke
v Amsterdame. A ty danajský darček od sultána.
Som samovrah vynesený strešným oknom
a naložený v soli, ktorá konzervuje
všetky tvoje úsmevy a pachy,
zatiaľ čo som prestal vrhať tieň
a odrážať sa v kalužiach.
Atrament, ktorým sme šli napísať budúcnosť.
Skončil roztečený a vpitý do perzského koberca,
ktorý tak oťažel temnými škvrnami našich plánov,
že nemôže vzlietnuť.
Gaštany majú farbu tvojho negližé.
A mňa baví do nich kopať.
Vyšťavený
Vyšťavený – ako citrón – do poslednej
kvapky v čiernom čaji tvojho egoizmu
a nálad. Vhodený do smetného koša medzi
použité frázy a tampóny. Pomaličky
schnem spolu so svojimi ilúziami
v čiernom plastovom vreci.
Zanechávam ti iba kyslý úsmev na tvári.
A z môjho vyžmýkaného tela ostali len
kôstky vypľuté do vlažnej vody. Ktorou
si nado mnou umývaš svoje lepkavé
prsty a spomienky, ako Pilát nad
kuchynským drezom. Nad kôstkami
čo už nikdy neprinesú plody.
(L)Apis
Pristáť na planéte Vivien a stroskotať.
Ocitnúť sa v beztiažovom stave.
Zabudnúť na čiernych trpaslíkov
a rukou pomaly prenikať
do sublunárnej oblasti.
Drvený vo vlastnej šťave,
v konzerve túžob a predstáv.
Objaviť na nej vodu a základné
formy života. Strhnúť zo seba
skafander a nadýchať sa vákua.
Jej živlom je oheň páliaci prsty
a okolo vládne ničota.
V bzukote meteorických rojov
spočítať všetky jej prstence.
Zvukmi harfy objasniť teóriu strún
a topiť sa v jej kréme na ruky.
Pozvoľna zanikať s hviezdami.
Zostúpiť do stredu Vivien,
blúdiť a zvádzať boj bojov.
Sledovať tanec kamenných včiel.
Vyblednúť, zakriviť časopriestor
a nechcieť sa vrátiť domov.