V meste Senec sa narodil chlapec. Rodičia mu dali meno Mikuláš. Mama s otcom ho mali veľ.mi radi. Dostal od nich k sviatku škriatka. Mikuláš mu dal meno Poslúžsi. Škriatok mal
dlhé uši a malý nos.
Bol veľmi milý, očarujúci a ochotný vždy pomáhať ľuďom. Mikuláš ho ·mal rád. Aj Poslúžsi ho ľúbil ako otca. Mikuláš a Poslúžsi, boli pre seba ako stvorení.
Potom začal Mikuláš chodiť do školy. Bol veľmi disciplinovaný žiak. Učitelia boli s ním veľmi spokojní a chválili ho. Dostával samé jednotky. Všetkému rozumel a na nič sa nepýtal.
Keď už mal Mikuláš tridsaťdva rokov začal rozdávať darčeky. Poslúžsi mu pri tom pomáhal. Spolu im to išlo rýchlejšie. Všetci veriaci považovali Mikuláša za svätého. Keď mal Mikuláš osemdesiatpäť rokov, tak ochorel. Poslúžsi sa snažil ako chcel, ale uzdraviť Mikuláša mu nešlo. Napokon Mikuláš zomrel. A škriatok plakal. Keď sa už Poslúžsi vyplakal, tak povedal starostovi aby postavil kostol svätého Mikuláša. Ten to navrhol ľuďom, ktorí si ho pamätali. Dali sa do práce a stavali až kým Senčania kostol nemali.