Domček postavený na piesku
V jeden deň sa topím
v smútku, čo nemá
dno, zdá sa mi,
aj slnko dnes zapadlo
priskoro.
Je to to tiché,
prázdne NIE,
v mojich dlaniach
len staré spomienky
a sklamanie.
No potom
prídeš
ty a s tebou
ten známy strach,
láska je len domček
postavený na piesku
môže sa zrútiť
už len z princípu.
A zrazu
udrie šťastie,
nie ako búrka,
skôr ako tichý sen.
Niečo nové
a krehké vo mne
zrástlo, viem,
v mojom svete dôležité
miesto máš.
Vtedy ma zaplaví
tá detská, čistá radosť,
smejem sa do vetra
čo nesie zrnká
piesku
z ktorého iný
stavia dom.
Cítim všetko naraz,
plačem a žijem naplno,
v tomto chaose je môj hlas,
som ja,
učím sa ľúbiť zas