Senec – moje rodné mesto,
je to vlastne pekné miesto.
Miesto na domov, život a rodinu,
budem tu bývať tridsať rokov o chvíľu.
V zime akoby všade zastal čas,
avšak nebojte sa, príde aj Dedo Mráz.
Námestie zaplaví dav ľudí a toľká radosť v detských očiach,
všetci od jari snívame o Vianociach.
Hudba hrá zvesela na našich trhoch,
opäť cítim, že sem patrím po tých rokoch.
Áno, bola doba, keď som tu nechcela bývať,
no veci sa zmenili, keď začnete život inak vnímať.
Veď máme sa čím chváliť, Slnečné jazerá hodné Tatier nie sú málo,
počuť to každé leto od českých turistov – „Hele, tady je hezky Láďo.“
Cítim sa tu ako v metropole, na každom rohu niekto,
že prišlo leto už dávno viem to.
Z diaľky ma vábi stálica medzi atrakciami, naša balkánska zmrzlina,
je to vlastne moja slabina.
Veď kto by mohol odolať takému sladkému hriechu ?
Rozliehajú sa tu a tam zvuky radosti a smiechu.
A kto povedal, že park oddychu je iba pre deti, ten sa veľmi mýli,
že chodím tam čítať romány, nie sú iba chýry.
Keď príde letná noc a na oblohe svietia svetlušky,
že začína nočné kino, jednodňový návštevník Senca ani len netuší.
Toto mesto vám má čo ponúknuť, len sa nebojte otvoriť oči,
nie ako každý druhý, ktorý na prvý vlak smer zahraničie skočí.
Kaviarne všade kam sa len pozriete, môžete si len vyberať,
ešte aj s úsmevom na tvári budem z tých koláčov priberať.
Senecký vínny festival je pre mňa udalosť roka,
stretneme sa celá rodina a do rána nezažmúrime ani oka.
A čo tak Senecké leto, bude veselo.
Ohňostroj, hudba a voda nás volá,
cítim sa tu ako u mora.
Počas karnevalu ulice hýria farbami,
deti, študenti alebo dospelí, každý sa zabaví.
Ďakujem za možnosť vyrastať tu,
že v Senci môžem jedného dňa bez starostí založiť rodinu.
Prajem si, aby sa občas každý na chvíľu zastavil a vážil si to, čo má,
verte mi, veľa vám to do života dá.