Rezná rana krváca priezračnou slzou,
zuby píly nemilosrdne zahryzli do tepny giganta
a upírí pohľad človeka šľahal plamene
šialenca – samovraha.
Kto si, že večnosť premieňaš v ničotu?!
Mrakodrap snov a nádejí sa zrútil,
korene vyhlásili poplach,
hluché ucho človeka nečuje
miliardy stonov neviditeľných duší,
nemých tvárí i beztvárích bytostí,
ktoré stlali hodváb hôr pod zemou.
Letokruhy sušia hviezdy nekonečna
a vánok im šepká posmrtnú pieseň
podzemného vesmíru.
Ľudský pot soľou znesvätil
ďalšie miesto vraždy.
Mŕtvole nadáva ,,drevo“.
Nevie, že zabil celý svet?!
Zmizne oblak prachu i mračno,
slnko vypáli vrásky pňu,
listy zvädnú smútkom,
podzemná sieť odošle správu
o ďalšom ľudskom omyle.
Vrah odsúdený je na život.