streda
stred
a
ja
pred polnocou
zahalená len nocou
už nehľadám odpovede
baví ma žiť
x
nechcem
plytvať plochým plytvaním
pitvaním odpovedí
plávajúcich v možnostiach
správnosti
x
pár minút po polnoci
nenápadne
potichu
ale tak hlasno
gentlemansky
zdieľať celý svet
v jeho úlomkoch
stroskotala som
na pevnine z neistôt
samota požiera sebavedomie
zbieram rozhodnutia
sypú sa mi cez prsty
bež
kým nájdeme skaly
pevnú zem
zapadá slnko
bez nás
rozmotal si
(h)lásku
a nechal tak
pokrčený motúz
leží v kúte
dáva zmysel
malým slovám
v zátvorkách
na stupňoch víťazov
stojím
tretia
vždy
budem viac než dobrá
bezmocnosť
je ako zviera
beží okolo mňa
so mnou
víri prach
zviera ma
túžim prekročiť jej prah
neodíde
možno
sa raz unaví