Nad hrobom jari
V predjarných oblakoch
tancuje divý vietor,
kým nahé vestálky
sladko spia v náručí
panenských hviezd…
K storočnej lipe sa klonia
nepoddajné konáre
umrlčích jabloní,
ktoré si tancujú valčík
na strechách vesmíru…
V diaľke znie zvonkohra
hlásajúca večný mier
nadzemskej blaženosti
šumiacej vodopádom
rozmarnú pieseň
o sladkej jari…
Nad jej bielym hrobom
tancuje duch lásky
a nežným spevom víta
príchod pochmúrneho leta,
ktoré sa k lúkam ženie
na orlích krídlach
spoza jarného záhrobia.
Dotyky
Jar šantí bosá na lúke.
Oblieka nahé svety…
V podkroví bzučia motýle
a tkajú modré kvety.
Pastierska hymna
V podkrovných priesmykoch
sa ženia jesenné labute
s potulným objatím jari.
V jej žltých letokruhoch kvitnú
armády nahých spasiteľov,
ktorí sem prišli z východu
klaňať sa pastierskym kolibám
a položiť rajský veniec
k ich modrým jabloniam…
Rozmarní valasi pasú na lúke
stádo vesmírnych kamzíkov
divou hrou na husliach,
ktorá sa ako jesenný albatros
vznáša k veterným mlynom
na krídlach jarnej noci.
Modré žalmy
Potulný mesiac spieva žalmy
anjelom v modrom župane,
kým líšky dávajú dobrú noc
labutiam, sediacim pod skalou
uprostred mamutej rieky.
Pieseň poľných kvetov
S príchodom jarných snov
vesmír sa klania
poľnému obrazu
v zrkadlách riek…
V obločných výklenkoch
trilkujú vrabce,
maľujúc priezračné
akvarely.
Na lúkach tancujú
zlatisté klasy
v nadmorských reťaziach
z bledej kriedy…
V konároch z pavučín
vietor si stavia
na piesku májové
citadely.
Mlčanie
Si ako fontána
v záhradách lásky…
Diaľnica ožíva
v jesennom tichu
spiacich polí,
kam kráča vietor
tvojej duše.