Svoju vôľu vyslovilo,
žeby rado súťažilo,
všetko živé z jazera
na čo vodník dozerá.
Vodník je tým poctený,
súťaž zažiť ocení.
„Musím čím skôr – radšej hneď,
hlavnú cenu vymyslieť.“
Hútal noc, aj deň celý,
akú cenu udelí.
Hlavne musí uvážiť,
v čom sa bude súťažiť.
Vravia ryby, raky, žaby,
najlepšie by bolo keby,
všetkým k veľkej radosti,
určil súťaž v rýchlosti.
Ako však byť spravodlivý,
keď súťažia raky, ryby…
Ak ma oči neklamú,
rak chodí skôr dozadu.
Všetko živé z jazera,
na vodníka pozerá.
Čaká od nich v súťaži,
kto, v čom, koľko vydrží
Hneď v prvý deň v súťaži,
RYBÁM toto uložím:
Napriek rybárovej snahe,
vyhnúť sa jeho návnade.
Až kým slnko nezapadlo,
všetky ryby sadli na dno.
„Potom prídu na rad RACI,
pre nich bude celkom stačiť,
aby všetkých predstihli,
z udice vlas odstrihli.“
„Na tretí deň milé ŽABY,
na Vás budeme zvedaví.
Po jazere vy pekne
prejdete len po lekne.
„V súťaži sa každý snažil,
veľkú radosť mi pripravil.
Všetkým ako odmenu,
zvýšim vodnú hladinu.“