Dar aj skaza
Čo je láska?
Pocit či skaza?
Najlepšia vec čo sa nám stala,
alebo slabosť, ktorá zostala?
Možno je krásna, keď práve horí,
tvári sa, že aj staré rany zahojí,
no keď sa stratí a zmizne potichu,
v dlaniach ti nechá len chlad a prázdnotu.
Niekedy príde ako nečakaný dar,
rozžiari dni, čo bývalí len mar,
no zvykne klamať tým jemným svetlom,
kým nezistíš, že si len ďalším miestom.
Vie ťa pohladiť, no aj zraniť vie,
raz ťa nesie k výškam, raz k zemi ťa zvedie,
hrá sa s tebou ako vietor s listami,
raz si jej všetko a potom len spomienkami.
Nie je len cit, čo v srdci sa zjaví,
je zrkadlo pravdy, čo masky nás zbaví,
v nej vidíš seba aj to, čo chceš skrývať,
aj vlastné chyby, čo nechceš si priznať.
A človek si aj tak stále vraví,
že bez nej by svet bol len tichý a tmavý,
tak ju zas hľadá, aj keď vie presne,
že môže zlomiť ho presne tak, desne.