DOZRIEVANIE
Nestarneme zo dňa na deň,
dozrievame do ticha.
Spomalia sa rýchle kroky
nemusia sa ponáhľať
a predsa nič nezmeškajú.
Upreným pohľadom hľadieť do okna
nehľadať presný bod záujmu
…sedieť
…rozjímať
Strach zahalený šedou farbou,
Nenechať ju takou bezútešnou
Vzduch je zrazu ľahší
hmatateľný
Každá vráska,
Ako detail kôry na lipe.
Chrbát sklonený bližšie k zemi
Prejav úcty žeby?
Oči spomienkami hlboké
Studňa života
Dozrievanie duše
Staroba je dar, nám daný.
Nesnažiť sa zastaviť rozbehnutý vlak
ale prijať jeho tempo.
JABLOŇ ŽIVOTA
Jablká na jednej vetve sveta,
dozrievajú, neobsedia.
A tak či ona veľa povedia,
ich život sladkým spevom hrá.
Druhá strana vetve tažšia zdá sa,
tvrdé jablko hneď od pozerania.
Kyslá duša vôbec žiadna krása,
listy stromu sa ho stránia.
Hľadať zlato na vrchu jablone,
korene sa zdvíhať začínajú.
Niekto povedal, že to krídla sú,
veď to poetovi veľa napovie.
Opadnú ku koncu aj tak všetky jablká,
listy zmenia farbu, rýchly skok.
Horkosť premení sa do ticha,
Namaľoval ich van Gogh?
Konáre spustia sa k zemi,
na konci sveta.
Premení sa na prach plameňmi,
strom nekonečna.