Viktória Kráľová: Kamarát, Demagógia
PoéziaKamarát Na kraji cesty, kde stromy kedysi rástli, dnes visí múdrosť v plastovej nádhere: "BUĎ SÁM SEBOU — KÚP SI TÚTO PASTU!" (vedľa modelky v digitálnej nevere). Vie všetko: kto si, čo chceš byť, kam máš ...
Zuzana Košťálová: Žena, ktorá sa spytovala, Hovoríme „dobré ráno“
PoéziaHOVORÍME „DOBRÉ RÁNO“ Prebudení v tráve medzi driečnymi kvetmi, v moci zvieravých vôní, v tichu, v diaľave, potulujúci saasi sme tu ozaj sami. Aké je to všetko zrazu živé, švárne, romancou napité, nechudé, ale ...
Henrich Fačkovec: Zmiznúť z povrchu ženského, Vyšťavený, (L)apis
PoéziaZmiznúť z povrchu ženského Ako teplomer rozpálený horúcim a spoteným telom. Spadol som na zámkovú dlažbu a roztrieštil sa. A všetkými smermi sa rozkotúľali guľôčky ortuti. Z môjho vnútra plného jedu. Som spľasknutá bublina ...
Marcela Mosná: Vražda
PoéziaRezná rana krváca priezračnou slzou, zuby píly nemilosrdne zahryzli do tepny giganta a upírí pohľad človeka šľahal plamene šialenca – samovraha. Kto si, že večnosť premieňaš v ničotu?! Mrakodrap snov a nádejí sa zrútil, korene vyhlásili ...